Zážitky z Cornwallu

Autor: Michal Krivý
Fowey - Polperro - Looe a späť

Vstal som skoro ráno a vyrazil. Z Fowey sa malým člnom dostanem na druhú stranu zálivu – do Polruanu. Čln - ferry kormidluje pravý morský vlk - starší pán s leninovskou šiltovkou, červenými žilkami na tvári, presne takými, aké poznám aj z domu z pohostinstva Gajdošíková.

Polruan je príjemná, ospalá rybárska dedina. Oproti Fowey, ktoré je plné hotelov a honosných ulíc si Polruan zachoval pokojnejšiu atmosféru. Štverám sa do kopca, za chvíľu som nad dedinou a kráčam po chodníku popri pobreží. Nie je to turistika v pravom slova zmysle. Chodník je udržiavaný – je vo vlastníctve National Trust – pravidelne na ňom stretneš chlapíka s kosačkou. Po polhodinke som pri Lantic Bay – krásnom zálive pod vysokými útesmi, ku ktorému vedie len úzky chodníček. Na kúpanie ale teraz nemám čas. Pokračujem ďalej, stretávam na chodníku kravy a poníky. Jeden mi nosiskom štuchá do batohu, neviem, či mám utekať, či stáť na mieste. Keby ma napadol medveď, tak viem, že si mám ľahnúť a hrať mŕtveho, ale poník? Hádžem mu jablko po chodníku, že nech sa za ním rozbehne, ale táto bondovská lesť nezaberá. Tak nenápade odkráčam, on ešte kúsok ide za mnou. Potom mu vyrkútim krk a pokračujem sám.

Po dvoch hodinách prichádzam do Polperra, najkrajšej dedine, akú som v Cornwalle videl. Prichádzam od pobrežia, zrazu vidím úzku dolinu zarezanú do probrežia. Po oboch stranách sú cornwallské rybárske domky, v strede malý prístav – rybári vykladajú čerstvé ryby. Niektoré uličky sú také úzke, že pri rozpažení sa dotýkam múrov na oboch stranách. V dedine je ešte múzeum pašerákov, ktorí tu onehdy mali svoju základňu. Chviľku sa pokochám a popri pobreží pokračujem ďalej. Tu už je frekvencia turistov väčšia. Po hodine a pol prichádzam do Looe, ďalšieho pekného mestečka s pieskovou plážou. Počasie na kúpanie veru nie je, ale Angličanom to vôbec neprekáža. Pomotám sa po obchodoch a autobusom sa vraciam späť do Polperra. Štverám sa do kopca, naspäť sa vraciam vnútrozemím. Všetky cesty v Cornwalle sú obohnané múrmi. Sú všade, popri cestách, okolo všetkých polí, pasienkov, niektoré vedú aj cez les. A sú stavané na šírku dvoch vozov ťahaných majestátnymi paripami. Keď sa stretnú dve autá, tak jedným spätným zrkadlom žgrú o múr, druhým sa dotýkajú susedovho auta. Zastavuje mi auto, to sa mi tu ešte nestalo. Je to taký potetovaný pán v stredných rokoch s množstvom náušníc.. Ponúkne sa mi, že ma zvezie. Reku. Je to Ír, ktorý tu dovolenkuje, dozvedám sa, že prevádzkoval v Amsterdame coffee shop. Hovorí, že hľadá nejakú krčmu. Po pár kilometroch si vysadám, on sa vracia naspäť, ja ešte pár kilomtrov urobím po asfalte po vlastných. Podvečer sa vraciam do Fowey, kolegovia v práci si myslia, že som sa zbláznil, alebo stratil, keď som išiel takú diaľku pešo. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Eden Project

Ďalší day off, ďalší výlet. Ideme do Eden Projectu, po Dolnom Moštenci je to druhé najzaujímavejšie miesto na Zemi. Z Fowey ideme lokálnym autobusom. Nikomu neodporúčam, osobám s citlivým žalúdkom výslovne zakazujem. Miestna hromadná doprava, to je malý autobus, ktoré šofér je vyslúžilý ralley jazdec. Brzda plyn, ostré zákruty, z času na čas aj spiatočka, keď sa na úzkej ceste v protismere objaví iné auto. Vystupujeme v St. Blazey. Mohli by sme ísť na prípoj zo St. Austellu, ale volíme radšej prechádzku. Za hodinku sme v Eden Projecte. A čo to vlastne je? Eden Project je komplex najväčších skleníkov na svete. Jeho úlohou je ukázať dôležitosť rastlín pre život. Vznikol koncom deväťdsiatych rokov na mieste bývalej povrchovej bane na kaolín (kaolín = nejaká špeci biela hlina). Deti sa sem chodia vzdelávať, je to samozrejme turistická atrakcia a organizujú sa tu aj koncerty. Na mieste, kde bola ešte pred 10 rokmi len diera v zemi teraz stojí unikátna stavba. V Eden Projecte nájdete rastliny zo všetkých kútov Zeme – kokosové orechy, banány, zemiaky, marišu... Tropické a subtropické rastliny sú v skleníkoch, ostatné sú pestované vonku. Klíma Cornwallu je údajne jedinečná, vďaka prúdeniu golfského prúdu tu prežijú rastliny z tundry aj zo subtropických oblastí.

Najprv si prezeráme rastliny na vonku. Je tu veľa sôch a umeleckých predmetov, malý amfiteáter a samozrejme množstvo rastlín.

Sú tu dva obrovské skleníky – biómy. Jeden je tropický, druhý subtropický. Začíname v trópoch. Stavba je neuveriteľne veľká, sú tu vodopády, jazierka, obrovské palmy, ovocné stromy, chatrče z džungle a horko. Horko a vlhko. V strede biómu je malá klimatizovaná búdka, v ktorej sedia zdravotníci a kriesia babky, ktorým prišlo nevoľno. Susedný bióm má stredomorský nádych, veľa broskýň, pomarančov, tabakových listov, malých vtáčikov, sôch a neviem, čoho všetkého. Treťou dominantnou stavbou je vzdelávacie centrum – zaujímavá drevená stavba, kde sa deti učia, že odpadky patria do koša a že byť zeleným je strašne cool.

Eden Project je najväčšou atrakciou v Cornwalle a oplatí sa ho vidieť. Zľavu na vstup získajú obyvatelia Cornwallu, ale napríklad aj návštevníci, ktorí prídu peši (neoveruje sa to, stačí, keď sa preukážete spoteným podpazuším).

Západná a severná časť Cornwallu

Vlakom z Par do Penzance je to asi hodinka. Prechádzame cez Truro, hlavné mesto Cornwallu. Pri Penzance už kolaje lemujú pobrežie. Penzance je najzápadnejšie miesto Anglicka (aj keď miestni – Cornish people sa za Angličanov nepovažujú). Najprv ideme k St. Michael’s Mount, krásnemu hradu postavenému na malom ostrove. Počas odlivu môžete ísť na ostrov peši, počas odlivu zasa na loďke. Ostrov je malý – mini prístav, zopár budov a potom už len hrad a okolo neho záhrady. Prezeráme si jednotlivé miestnosti, ja robím spy pictures, pretože oficiálne fotenie je v niektorých častiach hradu zakázané. Z hradu je krásny výhľad na Penzance a celú zátoku okolo neho. Peši sa vraciame do Penzance. Je to veľmi príjemné pokojné mestečko. Pobrežná promenáda je dlhá niekoľko kilometrov, je tu aj veľké kúpalisko so slanou vodou, ktoré je od mora oddelené len jedným múrom. Penzance je aj miestom, z ktorého sa cestuje na Isles of Scilly. Môžete si vybrať helikoptéru, alebo loď.

Do Penzance sa vraciame ešte raz. Vyberáme sa na výlet okolo západného cípu Cornwallu. Turistickým double deckerom najprv do dediny Moushole (miestni to vyslovujú ako ´Mazl´). Je to ďalšia zachovalá dedinka s úzkymi krivoľakými uličkami a fungujúcim rybárskym prístavom. Dovezieme sa do Porthcurna. Tu je krásna piesočnatá pláž a múzeum telegrafu. Blízko je aj známy Minack Theatre – amfiteáter vysekaný do skaly na kraji útesu. Ó, aké úžasné je sledovať tu predstavenia anglických klasikov. O 11. dopoludnia nič nehrali a ku amfiteátru samému sme sa vlastne ani nedostali, keďže sme chceli stihnúť prípoj. Dostávame sa na Land´s End. To je najzápadnejší výbežok pevniny Veľkej Británie. Krásne, vysoké útesy a k tomu zopár nevkusných atrakcií pre deti a turistov. Škoda počasia, ktoré nám dnes nepraje, dohľadnosť je chabá. Autobusom pokračujeme ku bani Geevor. Cínová baňa bola aktívna až do začiatku 90. rokov minulého storočia. Prezeráme si priestory bane, dokonca môžeme aj sfárať do jednej zo starších chodieb. Fasujeme štýlové prilby a zánovné plášte. Chodby bane sú dlhé mnoho kilometrov. Najhlbšie štôlne sú hlboké niekoľko sto metrov a vedú pod dno mora. Sprievodca, ktorému úplne všetko nerozumiem (musím si ešte doštudovať banskú terminológiu) nám vysvetľuje, aký tvrdý bol kedysi život baníkov. Tí začali chodiť do bane už ako trojročný, keď mali 14 rokov, tak sa oženili. Dožívali sa údajne len približne tridsať rokov. Nevedno, či vplyvom skorého manželstva, alebo tvrdej práce. Zastavujeme sa ešte na sendvič v miestnej reštaurácii. Tu stretávame klub rugbistov – Cornish Pirates. Je to banda asi pätnástich dvojmetrových stokilových chlapov, ktorým nenarástli krky. Plecia im začínajú rásť tesne pod dotrhanými ušami... Stojíme za nimi v rade, keď sa na nás pozrie ich tréner a zakričí: “hej, vy vyzeráte inteligentnejšie ako títo tu, poďte dopredu, oni môžu počkať.” Dodnes neviem, prečo nám nadával do inteligentov. Pokračujeme turistickým double deckrom smerom na sever. Tu si fotím ukážkovú ´prehadzovačku´anglického dôchodcu, ktorému nepraje veterné počasie. Za menej ako hodinku sme v St Ives – meste dovolenkárov a anglických umelcov. V malom mestečku s dlhými piesočnými plážami je neskutočne veľa galérii. Sú na každom rohu. V minulosti tu pôsobilo mnoho výtvarníkov a umelcov. Cez leto je tu plno, pláže pôsobia stredomorským dojmom. Z St Ives sa oplatí ísť si pozrieť aj Newquay – centrum surfirstov. Je to pomerne veľké mesto. Z centra mesta je to len skok na najznámejšiu pláž – Fistral. Tu sa konalo veľa špičkových surfistických podujatí. Severný Cornwall má údajne najlepšie podmienky na surfing v celej Európe. Newquay je hlavne mestom chlastačiek a nočného života. Ráz mesta je pomerne jednoduchý: krčma, obchod s tričkami, obchod so surfami, nočný klub, obchod so surfami, krčma.... Newquay je podstatne odlišné od zvyšku Cornwallu. Nie je tu toľko dôchodcov a rodiniek s deťmi ako inde. V Newquai to žije.

Z Fowey do Lost Gardens of Heligan

Z Fowey vyrážame ráno, nastúpime na ferry smerom do Mevagissey. Po ceste si obzeráme pekné v Polruane aj mini pláž, Neptune Point a St. Catherine´s Castle pri ústi zálivu vo Fowey. Pokračujeme pozdĺž Gribben Head – skale s majákom. Cesta do Mevagissey trvá zhruba 45 minút. V Mevagissey nás už čaká taxík. Vyklučkujeme z prístavu a za chvíľu a za pár libier sme pri bránach Lost Gardens. Záhrady vznikli okolo kaštiela Tremayne family. Od začiatku dvadsiateho storočia ale postupne pustli. Znovuobjavil ich začiatkom deväťdesiatych rokov Tim Smit – Angloholanďan, ktorý stojí aj za Eden Projectom. Tím okolo neho sa pustil do najväčšej obnovy záhrad v Európe. V priebehu niekoľko rokov postupne sprístupnili všetky časti záhrady. Odvtedy Heligan získal veľa ocenení. Na prehliadku záhrady potrebujeme zhruba 3 hodiny. Je tu napríklad aj zeleninová záhradka. Zemiaky a mrkva presne také ako doma, jablká detto. Nuž, nie všetko je mi v zahraničí cudzie. V areáli sú pekné jazierka, veľa vtákov, nejaké tie domáce zvieratá... Najzaujímavejšia je subtropická záhrada. Tá vyzerá ako prales. Skutočne by som neveril, že také rastliny sa udržia v Anglicku. Tabuľa hlása, že najnižšia teplota tu bola -6 stupňov, našťastie pre rastliny bolo tak chladno len jeden deň. V subtropickom údolí sú sekvoje, lekná, rôzne kvety, rododendróny a podobné choroby. Pokračujeme cez taliansku záhradu a skalkovú záhradu. Blízko východu sú dve super sochy. Veľká hlava obra (cca dvojmetrová) obrastená trávou a ležiacia kamenná panna. Taxikár nás už čaká pred bránou, za chvíľu sme opäť na ferry. Lost Gardens sa jednoznačne oplatí vidieť. Pekný deň za nami.

Fowey

Mestečko s 2 000 stálymi obyvateľmi na juhu Cornwallu pri ústí rieky Fowey do mora. Fowey bolo vždy dôležité pre svoj prístav. Aj dnes je stále činný a využívaný pri preprave kaolínu (z nákladného prístavu pár sto metrov hore prúdom rieky), ale hlavne ako prístav pre súkromné jachty. Fowey je posh mestečko a čo sa týka ceny nehnuteľností, patrí medzi 10 najdrahších prímorských miest v UK. V meste sú dve hlavné ulice – Front Street a Esplanade. Dominantnými stavbami je kostol s druhou najvyššou vežou v Cornwalle a The Place. The Place je zámok, rodinné sídlo rodiny Treffry. Dodnes tam bývajú, takže zámok nie je prístupný pre verejnosť. V meste je zopár dobrých reštaurácií, krčiem a hotelov. Zašportovať si môžete v Leisure Center. Na útese nad mestom na rozhraní medzi zálivom a morom je St. Catherine´s Castle a malá pláž. V auguste sa v meste koná Regatta week – vtedy je celé mesto hore nohami – kultúrny program, súťaže, Red Arrows, výzdoba a hlavne Fowey Band – hudobné teleso tvorené starými námorníkmi, ktorí robia neuveriteľný hurhaj a týždeň chodia (tackajú sa) po meste. Na protiľahlej strane zálivu je dedina Polruan, dostať sa do nej môžete pomocou ferry, ktorá cez leto premáva približne každých 15 minút.

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil