Konečne sa mi začali plniť detské sny alebo Dolomitské Bailando

Autor: Milan "Ernest" Valko

Cyklistiku som vždy ponímal ako činnosť, pri ktorej treba aj myslieť a samozrejme sa okolo seba pozerať, ak chcem niečo viac z cyklistiky mať. Preto mám radšej cesty do kopca, ako búšenie do pedálov po rovine. Zväčša sa jazdí pomalšie a stíham sa pozerať na okolie, nech už je akékoľvek. Počas dlhej cesty na vrchol odháňam prípadné myšlienky vzdať to, pohľadom na okolie a panorámu, ktorú mi poskytuje pohľad zo sedla môjho SCOTTa. Vždy si nájdem niečo, čo mi hladí dušu a zabúdam myslieť na trápenia vrchárov a slabú kondičku. Moje oči si vždy (a hlavne v Dolomitoch) nájdu to, na čom sa môžu „popásť“ a uložiť na môj nezmazateľný hard-disk krásy tohto sveta (niekedy je to aj pekný alpský dekolt).

Pri našich cyklo - výletoch do talianskych Dolomitov obdivoval som z horských ciest okolité svahy, ktoré ma priam volali, aby som sem prišiel aj v zimnom období. Som vášnivý lyžiar, a tak hodená rukavica a výzva spoznať opäť niečo nové nenechala na seba dlho čakať. Rozhodol som sa, že to skúsim. Musím úprimne priznať, že to bola dobrá voľba. Nechcem uberať na kráse našim horám, ktoré často sami degradujeme službami a možno aj cenami, ale Dolomity sú Dolomity. Ceny v Dolomitoch sú síce vyššie, ale za investované peniaze dostanete adekvátne služby vo forme neskutočne upravených zjazdoviek (tzv. „manchester“), dostatočnej kapacity vlekov , s množstvom prepravených osôb a bez čakania aj cez „high“ sezónu. Nepíšem to preto, aby som robil reklamu a škodil našim horám, no chcem sa s vami podeliť o zážitky nielen na dvoch kolesách, ale aj o zážitky na dvoch doskách s názvom ATOMIC GS 12.

Z lanoviek a z vrcholov zjazdoviek sa mi cesty, ktoré mi v lete dávali tak zabrať, nezdali až také ťažké ako v lete. Mnohé horské prechody sú počas zimnej sezóny prikryté bielou „duchnou“ tak, ako celé dolomitské stráne. Priam vyzývajú nás lyžiarov zdolať ich. Lyžovaniu sa venujú aj mnohí moji kamoši z klubu CYKLO SLOVAKIA BRATISLAVA. Preto som vedel, že rovnako postihnutý nebudem sám. Hlavného sparring partnera mi robili už tradične Drahoš Pobiecky, Karči Kubíček, Jano Hladký, Miško Kováčik. Minulý rok som tam bol trikrát, a celkovo aj s tým posledným pobytom 15. až 18. januára 2009 sa moja „runda“ zastavila na čísle 6. Tentokrát sme si hlavný stan našli v dedinke PEDEROA, ktorá je akousi vstupnou bránou do oblasti Tirolska - Alta Badie. Dom pri lesnej bystrine a ranné mrazy nás nenechávajú nikdy na pochybách, že sme v Dolomitoch. Mám už svoj osvedčený recept, aby lyžovačka vyšla tak, ako má (Jano má dobrý recept na špagety). Sledujem predpovede počasia v Dolomitoch, a ak vidím, že nasledujúce tri dni budú slnečné, mobilizujem okolie, rozhodím siete vo forme mailov a čakám, kto sa chytí. Vždy sa niekto „nezodpovedný“ nájde a utečie od povinností za snom. I keď je to realita, je to živý sen. Slnkom zaliate svahy a „gýčovo“ modrá obloha býva takmer pravidlom, a nie iba výnimkou. Vyhladené, široké zjazdovky kam len oko dovidí, pohodlné sedačky a krásna panoráma zimných hôr. No jednoducho raj na Zemi, nielen pre milovníkov lyžovania. Cesta 650 km do dedinky PEDEROA sa dá v pohode prejsť cez noc za 6 -7 hodín. Ráno nás vždy čaká pani domáca s raňajkami. Trochu si oddýchneme, pripravíme lyže a potrebný materiál na jednodňovú túru a vyrážame za detskými snami, ktoré si začíname plniť až teraz, keď si hovoríme, že sme už skoro po záruke (ale dobre garážovaní)...

Vždy začíname okruhom , ktorý sa volá SELLA RONDA. Je to okruh okolo skalného masívu GRUPPO DEL SELLA, ktorý sa dá prejsť aj v lete na bicykli na obe strany. Okruh vedie cez štyri alpské strediská. Alta Badia, Arabba-Marmolada, Val di Fassa e Carezza a Val Gardena-Alpe di Siusi. Tieto štyri strediská sú súčasťou regiónu DOLOMITI SUPERSKI. Táto oblasť združuje 12 talianskych najznámejších stredísk, a je najrozsiahlejším a najvyhľadávanejším lyžiarskym regiónom. Jednu permanentku (skipass) je možné použiť vo všetkých 12 strediskách. Nezabudnuteľným zážitkom pre každého lyžiara je zlyžovanie bieleho kolotoča už spomenutej SELLA RONDY. Lyžiarsky okruh SELLA RONDA sa skladá z dvoch trás. Oranžová trasa - lyžovanie v smere hodinových ručičiek má celkovú dĺžku 41,8 km a prekonané prevýšenie 8 012m. Zelená trasa - proti smeru hodinových ručičiek - má celkovú dĺžku 38,8 km, prekonané prevýšenie 7 717m.

Náš nástup za snom a dobrodružstvom začína vždy v dedinke CORVARA (1568m) - prvý deň oranžovou trasou. Z parkoviska, kde máme zaparkované auto, sa vyvezieme kabínkovou lanovkou BOE (2200m) a následne sedačkou na takmer 2600m vysoký VALLON (2575m). Za slnečného počasia je z VALLONU vidieť nádhernú kombináciu modrej oblohy a bielych strání, doplnených zubatými skalami ostrých dolomitských vrchov. Takéto farby by nenamiešal ani Vincent van Gogh. Je to nádherná „tapeta“. VALLON je čierna zjazdovka a už prvými oblúkmi začneme lahodné argentínske tango (jemný obrák) na zahriatie a rozjazdenie . Ak to trochu pustíme, tak nám to valí z Vallonu ako profíkom. Preto si tento úsek zopakujeme vždy minimálne dva – trikrát+. Nasýtení farbami prírody pokračujeme ďalej v rytme viedenského valčíka, a ladne padáme z BOE na PASSO CAMPOLONGO (1875m) a necháme sa vyviesť štvorsedačkou na BEC DE ROCES (2076m). Potom pokračujeme v rytme českej polky po červenej zjazdovke, ktorá prechádza na modrú a pokračujeme opäť valčíkom do strediska ARABBA (1602m). Tu sa lyže „vyzúvajú“ a prechádza sa pešo cez cestu na kabínkovú lanovku pre 80 osôb PORTAVESCOVO na vrchol PORTA VESCOVO (2478m). Z tohto vrcholu je pekne vidieť majestátnosť ľadovca MARMOLADA (3342m), na ktorý sa dá prejsť cez PASSO PADON (2370m), z ktorého sa klesá až do MALGA CIAPELA (1446m), odkiaľ je nástup na tri , za sebou napojené veľkokapacitné kabíny pre 70 osôb, až pod samotnú MARMOLADU. Z trasy oranžovej SELLA RONDY je to menšia zachádzka, pretože sa nedá pokračovať v okruhu SELLA RONDA. Návrat späť na okruh je po tej istej trase cez PADON na PORTA VESCOVO alebo ARABBY. Ak ale výlet na MARMOLADU vynecháme a pokračujeme v smere oranžovej SELLA RONDY, tak nás čaká zážitok vo forme vyplaveného adrenalínu, pretože z PORTA VESCOVO vedú prevažne strmšie červené a dve čierne zjazdovky, ktoré doporučujem vychutnať labužníkom a fanatikom lyžovania. Tu začína latino, ktoré prechádza do rock and roll-u až metalu. Tie čierne si vždy odtancujeme aj my. Je to riadne „Bailando“. Zjazdovky končia síce opäť v ARABBE, no my sa znovu vytiahneme na PORTA VESCOVO, a odtiaľ červenou, ale svižnou , na štvorsedačku smer PASSO PORDOI (2239m). Následne po ľahkej modrej sa spustíme na štvorsedačku smer BELVEDERE (2377m), aby sme pokračovali v našom tanečnom kolotoči s názvom SELLA RONDA. Z BELVEDERE pohodovo zlyžujeme až na 1715m do PIAN FRATACES, odkiaľ nás vytiahne kabínka PRADEL RODELLA a sedačka do sedla, z ktorého zlyžujeme na PASSO SELLA (2244m). Naša tanečná púť ďalej smeruje po príjemnej modrej, až na chatu PIZ SETEUR. Tu sa zastavíme, je tu vždy veselo a čapujú dobré kvasinkové pivo. Inak , po celej trase SELLA RONDY je veľa pekných klasických alpských chát, kde môžeme načerpať stratenú energiu. My ďalej pokračujeme tromi sedačkami k vrcholnej stanici lanovky CAMPINOI (2254m). Tu takmer vždy odbočíme z plánovanej trasy a nenecháme si ujsť zjazdovku SASLONG A alebo B. Tieto patria do nášho TOP. Jazdí sa na nej svetový pohár v super G a v Downhille. Takže sme jazdili v stope rebela Bode Millera, fenomenálneho Didiera Cuchea a Michaela Walchhofera. Zo SASLONGU, ktorý nie je súčasťou okruhu SELLA RONDA, sa vrátime opäť na hornú stanicu lanovky CAMPINOI, a zlyžujeme po čiernej (môžme si vybrať aj menej náročnú trasu) do dedinky SELVA WOLKENSTEIN (1563m), kde sa opäť vyzúva a prenáša cez cestu, na štvorsedačku, a odtiaľ v pohode na údolnú stanicu šesťmiestnej kabínky DANTERCEPPIES. Horná stanica je vo výške 2300m. Tu nepokračujeme v smere oranžovej RONDY, ale sa zopár krát spustíme dolu k dolnej stanici lanovky. Po oboch stranách, popri lanovke DANTERCEPPIES sa nachádzajú svižné červené zjazdovky (tiež naše TOP). Nakoľko sa náš prvý deň chýli ku koncu a sily ubúdajú, tak tu už lyžujú len tí najvytrvalejší. Menej zdatní dopĺňajú energiu v chate pri hornej stanici lanovky. Už netreba sledovať čas, aby sme došli k poslednej sedačke včas, lebo oranžová trasa pokračuje od hornej stanice lanovky smerom dolu. Zjazdovka padá smer COLFOSCO, ktoré sa nachádza po našej ľavej strane pri zjazde do CORVARY. Na konci je ešte jedna krátka sedačka, ktorá ide takmer po rovine, aby sme z nej vystúpili rovno na parkovisku (tu máme auto ) pri údolnej stanici lanovky BOE , odkiaľ sme ráno začali našu „bailando“ púť SELLA RONDA v smere hodinových ručičiek, čiže oranžovou trasou. Aj tu platí, že oranžová je dobrá! (paradox - nepracujem v Orange, ale v T-Com-e).

Všetky trasy sú veľmi dobré značené, netreba sa báť odchýlenia. Treba si len všímať oranžové značenie, (prípadne zelené, ak idete v opačnom garde - proti smeru hodinových ručičiek) s nápisom SELLA RONDA, a úspech vo forme prejdenia celej trasy a nezabudnuteľných zážitkov je zaručený. Ako som už spomínal, na celej trase je nespočetne množstvo štýlových alpských chát, kde máme možnosť doplniť stratenú energiu. O tom, že Taliani sú národom temperamentným , niet pochýb (nielen Siciliáni). Všade je veselo, hrá hudba, môžeme si poležať na lehátkach a nachytať trochu bronzu (nesmiete zabudnúť na vhodný faktor). Trasa poskytuje pestrú škálu všakovakých zjazdoviek (obtiažnosť, dĺžka, profil). Dovolím si tvrdiť, že okruh SELLA RONDY zvládnu aj menej zdatní lyžiari, ale doporučujem vynechávať čierne zjazdovky, neodbočovať z okruhu, pozorne sledovať značenie okruhu a samozrejme je dobré mať so sebou mapu okruhu a pre istotu nabitý mobil. Mapky dostanete bezplatne v každej pokladni pri kupovaní skipassu.

My sa po úspešnom prejdení okruhu unavení, ale spokojní , vrátime do domu, v ktorom sme ubytovaní. Po patričnom vyhodnotení pekného dňa (slivovica, vínko), večer už tradične začína Jano so svojimi špagetami (recept na pastu si prísne stráži). Ale skutočne sú dobré. Nám potom nezostáva nič iné, len otvoriť ďalšiu fľašku dobrého talianskeho vína, ktorú sme pôvodne kúpili pre niekoho domov (napr. kolegom v práci). A hodnotíme až kým nás únava nepremôže.....

Druhý deň pre spestrenie lyžovania volíme opačný smer trasy SELLA RONDA - zelenú. Všetko je umocnené zážitkami z predchádzajúceho dňa. Spoznávame miesta, ktoré si pamätáme a nachádzame na osobnom hard-disku. Tvárime sa ako ostrieľaní závodníci, ktorých nemôže už nič prekvapiť. Vieme , kde sa čapuje dobré pivo, na ktorej chate obsluhujú pekné Slovenky alebo Češky. Zelený okruh sa ide po úplne iných zjazdovkách ako oranžový, pretože to, čo sme sa pri oranžovej trase vyvážali lanovkami a sedačkami hore, teraz schádzame na lyžiach dole. Obe trasy oranžová, ako aj zelená , dávajú lyžovaniu punc kvalitnej alpskej lyžovačky. I keď u niektorých lyžiarskych „expertov“ prevláda názor o turistickej lyžovačke. No ja si myslím, že na okruhu je dostatočne množstvo zjazdoviek, ktoré spĺňajú aj tie „ naj“ kritériá pre náročnejších lyžiarov. Obe trasy SELLA RONDY sa dajú v pohode prejsť za jeden deň, bez zbytočného naháňania . Vždy sa vrátime na miesto odkiaľ sme vyštartovali. Na jar (po 15.marci sú lepšie ceny) sa po celodennom snívaní dá ešte v pohode posedieť pri pohári piva alebo vína na terase niektorej z chát. Už tu sa môže začať večerné „hodnotenie“ prežitého alpského dňa, a môžeme sa navzájom podeliť o zážitky z kolotoča zvaného SELLA RONDA. Slnko býva už vyššie a na terase sa dá ešte nachytať nejaká hnedá farba, stačí len nastaviť tvár smerom k slnku. Niektorí tú hnedú farbu (len nie na tvári, ale na inom mieste) „nachytali“ pri strmých zjazdoch na čiernych zjazdovkách. Ale to už je o inom....

Na tretí deň, záver trojdňového pobytu sa slušne rozlúčime s domácimi, pobalíme sa a ideme sa rozlúčiť aj s Dolomitmi. Autom sa dovezieme do strediska PLAN DE CORONES a vyberáme sa na KRONPLATZ (2275m). Tento kopec pôsobí kľudnejšími alpskými krivkami. Kolmé skalné steny a hlboké údolia okolo SELLY, tu paradoxne nahrádzajú oblejšie tvary. Veľmi príslovečne ho nazval „buchta“ na internete jeden Čech. „Kronplatz vypadá jako buchta, kterou někdo hodil mezi zubatý hlavní hřeben Alp a osamocené skalní bloky Dolomit“. Táto charakteristika sa mi páči, tak ju uverejňujem (v tom je krása češtiny). A naozaj , je to buchta z ktorej vedú zjazdovky na všetky svetové strany. Kopec máme celý zmapovaný, a nás opäť oslovili dve čierne zjazdovky z vrcholu až do údolnej stanice BRUNICO (vraj 5 km dlhé). Na nich „fučali“ aj moji kamaráti vlekári z Mýta pod Ďumbierom, ktorí tu boli s nami. Zaujímavé, veď oni vedeli skôr lyžovať , ako chodiť. V tom bude asi to večerné vyhodnotenie predošlého dňa, pretože chlapci Horehronci vedia hodnotiť....

Ak si chceme trochu vydýchnuť, spustíme sa z vrcholu smerom na VALDAORA, je to veľmi dlhá a príjemná červená zjazdovka, taká valčíková. Potom ešte poskúšame niektoré kratšie zjazdovky z vrcholu v rytme polky a valčíka a na záver rock and roll po čiernej do BRUNICA. No a toto býva už náš tradičný záver. Záver krátkej, ale zážitkami nabitej lyžovačky.

O 16.00 sedíme v aute , smer domovina. Zvyčajne posádka auta zaspí a chudák šofér tancuje ďalej. Cca o 23.00 sme v Bratislave. Už nikto netancuje, nikto nespieva, už si každý vo svojom vnútri premieta film „Dolomitské Bailando“. Trochu sme si polyžovali, potancovali, užili si slnka, ranných mrazov a čistého vzduchu. A vraj od zajtra bude aj plyn z Ruska tiecť. No paráda. Ale čo dodať na záver? NIČ. Treba sa tam vybrať a skúsiť si splniť svoje sny. Nič viac, nič menej.

Dovidenia na tanečnej v DOLOMITOCH. Možno už bude aj venček...

A ešte doplňujúce informácie.
Na webe http://utilizzo.dolomitisuperski.com/jsp/applet_/findTransit.jsp?ccode=en-US si po zadaní čísla skipassu môžete pozrieť štatistiku, koľko výškových metrov ste nastúpali, ktorými zariadeniami ste sa vozili a koľko km ste nalyžovali. Všetko je to zobrazené graficky a aj na interaktívnej mape. Ja som za 3 dňový skipass zaplatil 110 EUR a použil som 64 zariadení (sedačky, lanovky) nastúpal som 29 149 m a prešiel som 135 km. Pre zaujímavosť číslo môjho skipassu bolo 73 / 75458. Je to celkom zaujímavé pozrieť si to. Ak na grafe na časovej osi je dlhšia nečinnosť, je jasné, že sedíme niekde na chate a dopĺňame energiu.... (toto doma neukazujem)

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom