Zážitky z Fínska

Autor: Lujza Šmelíková
Foto: Lujza Šmelíková a Marek Šmelík
Slnečné fínske noci

V období polárneho dňa, ktoré sa čoskoro začína, vo Fínsku veľa nenaspíte, no o to viac fascinujúcich zážitkov na vás čaká.

„Kiitos“, poďakovala som jedným z mála slovíčok, ktoré som po fínsky vedela, a zahryzla do miestnej gurmánskej špeciality kalakuko. Mohli by sme ju prirovnať k nášmu párku v rohlíku, išlo ale o pomleté ryby zapečené v chlebe. Na pohľad to vábne nevyzeralo, ale chuť bola vynikajúca. Vraj ju vymysleli fínske ženy pre svojich usilovných mužov, aby mali jedlo v práci dlhšie teplé. Fíni sú preslávení rybacou stravou, ryby dávajú takmer od všetkého. No nielen rybami sú títo ľudia živí. Na trhu sme objavili aj nádherné jahody, ktoré tu dozrievajú dvakrát za rok. Tento zázrak spôsobuje polárny deň, vďaka ktorému je v krajine od konca mája do konca júla takmer stále slnko.

Biela noc

Väčším lákadlom ako miestne špeciality však bola pre nás oblasť na východe Fínska nazývaná Kuusamo. Nachádza sa tu totiž národný park Oulanka, ktorý patrí medzi najväčšie prírodné turistické atrakcie. Za týmto cieľom sme putovali dlhšie a počas cesty sme si na každom kroku uvedomovali, že sme už len zopár kilometrov južne od severného polárneho kruhu. Aj keď slnko zapadlo za horizont, viditeľnosť bola taká dobrá, že sme si mohli vonku bez problémov čítať knihu. Bolo to neuveriteľné. Pocit únavy, ktorý zvyčajne prichádza s tmou, sme nezažili ani v noci. Zaspávalo sa nám ťažko.

Čučoriedky pre soba

Ráno sme pokračovali smerom na Karhunkierros, Veľký medvedí okruh, ktorý meria osemdesiat kilometrov. Hoci sa volá medvedí, medvede tu nežijú. Zato tu môžete vidieť sobov a obdivovať nádhernú prírodu.

Tá bola každým krokom uchvacujúcejšia. Prvé stovky metrov boli „tréningové“, no potom sa pred nami otvorila nádherná scenéria s kaňonmi a výhľadmi na divokú rieku, neskôr sme zase obdivovali močaristé miesta. Tie sme ľahko prekonávali cez drevené lávky, prípadne schodíky, ktoré boli vo veľmi dobrom stave. Od sprievodkyne sme sa dozvedeli, že ich obnovujú každý rok. Fíni sa o turistické trasy starajú ukážkovo.

Unesení sme boli aj z obrovského množstva húb a lesných plodov v okolí, ktoré tu nik nezbiera. Domáci tvrdia, že čo je v lese, to je pre zvieratá. Aj čučoriedky nechávajú zožrať sobom.

Tieto majestátne zvieratá sme objavili až na sklonku dňa. „Sooooob!“ vykríkla som nadšene, keďže na vlastné oči som soba videla prvýkrát v živote. Soby sú však veľmi plaché. Po mojom hlasnom výkriku sa zviera obzrelo a rýchlo vbehlo do lesa. Pripomínalo mi srnku, ibaže malo okolo krku štítok. Všetky soby sú vo Fínsku označené.

Pohodlie v národnom parku

Pozoruhodnosťou národného parku Oulanka je aj možnosť prespať v ňom. Približne každých desať kilometrov sú pri vode drevené zruby s latrínou, v ktorých prenocuje do tridsať ľudí. Zruby sú čisté, udržiavané. K dispozícii sú ohniská, kachle, krb, drevo, pílka, sekera, odpadkový kôš - a to všetko zadarmo. Jedinou povinnosťou je zanechať po sebe poriadok a narúbať drevo za to, čo ste počas svojho pobytu spálili.

Na druhý deň nás národný park potešil pohľadom na ďalších sobov, ale aj adrenalínovými presunmi cez závesené mosty ponad rieku Oulankajoki. No a potom sme si dopriali zaslúžený odpočinok v pravej fínskej saune. Sauny nájdete v každom kempe a pri každej chatke, tak ako sú samozrejmosťou v hoteloch, rodinných domoch či panelákoch. Tá naša sauna v kempe bola skvelá. V učupenom malom zrube v tichej zátoke boli dva kotle, v ktorých bolo treba rozkúriť. Jeden mal na vrchu kamene, v druhom sa varila voda. Ňou sme oblievali rozhorúčené kamene, teda žiadne elektrické kachle. Vypotili sme zo seba všetku námahu predchádzajúcich dní a namiesto studeného bazéna poslúžila ľadová voda jazierka, kam sme skákali nahí.

Nonstop Vianoce

A potom pokračujeme ďalej, do najsevernejšieho bodu našej cesty, na Severný polárny kruh. Do dedinky Santa Clausa.

Škandinávske krajiny viedli dlho medzi sebou spory a v podstate sa dosiaľ nedohodli, odkiaľ tento skvelý muž pochádza. Riešením nevyriešiteľného sa Fíni nezdržiavali. Ako jediní vybudovali na polárnom kruhu dedinku Santa Clausa a múdro ju využilli na turistiku a zárobok. Na tomto čarovnom gýčovom mieste sú totiž Vianoce po celý rok. Joulupukki, teda Santa, ako ho volajú miestne deti, má na severnom polárnom kruhu svoju rezidenciu, kanceláriu i sobiu farmu. A všade sa predávajú suveníry od výmyslu sveta, pričom si môžete za štyri eurá kúpiť aj diplom o tom, že ste pokorili túto magickú geografickú polohu. Severný polárny kruh, ktorý pretína dedinku, je označený hrubou bielou čiarou na zemi. Môžete sa tu zvečniť a potom sa uprostred leta započúvať do hlučných vianočných koled či sledovať pripitého Santu, ktorý sa dáva za nehorázne peniaze fotografovať s deťmi. Možno aj vám to celé bude pripadať trochu šialené, a zároveň budete týchto rozveselených ľudí obdivovať.

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil