Zážitky z Írska

Autor: Katarína Mičúchová

Na charakterizovanie Írov vám bude stačiť pár minút - sú otužilí, radi sa zabávajú a časť z nich naozaj vyzerá ako muzikant Glen Hansard. Na spoznanie Írska si však rezervujte najmenej týždeň.

Pri akciách nízko nákladových spoločností a troche šťastia sa vám podarí kúpiť spiatočnú letenku za dve tisícky korún. Ďalšie presuny sme my absolvovali na aute z dublinskej požičovne. Odporúčam ho rezervovať dopredu – výrazne to zníži cenu za požičanie. Pri plánovaní však nezabudnite na to, že bez skúseností so šoférovaním vľavo alebo potrebnou dávkou odvahy vám bude auto nanič.

Ak nepatríte medzi šťastlivcov, ktorých prichýlia ochotní známi, nenáročné ubytovanie ponúka množstvo hostelov. Väčšinou sú v cene zahrnuté aj raňajky, vlastné zásoby tak ušetríte na ostatnú časť dňa. Pokiaľ na takýto typ nocľahu nie ste zvyknutí, môže vás zaskočiť biedna hygiena alebo hluční spolubývajúci. Je to však stále najlacnejšia a medzi mladými najrozšírenejšia forma ubytovania.

Začíname v Dubline. Mali sme možnosť vidieť (a počuť) ho počas „friday night“, teda piatkovej noci. V známej štvrti Temple bar nestretnete len hlučnú mládež. V baroch pri živej hudbe za stolmi plnými guinnessa sedia puberťáci hneď vedľa babičiek či batoliat. Bežne v noci na ulici stretnete rodičov s troj-štvorročným dieťaťom. Íri si tak na zábavu zvykajú doslova od plienok. Uznávam, že aj spoločný večer v pube je spôsob utužovania rodiny.

Ďalšia vec, na ktorú sú od mala výborne pripravení, je počasie. Bez kvalitných nepremokavých topánok a bundy sa našinec na zelený ostrov nevyberie. Miestne mamičky však bez mihnutia oka vyprevadia svoje dcéry v školskej uniforme bez pančúch, s bosými nôžkami, na ktorých majú natiahnuté tenké plátenné balerínky. Pri takom pohľade vám po chrbte prebehne mráz. Zistili sme, že najvhodnejšou obuvou do dažďa sú dreváky. Keď už namiesto chôdze plávate, jednoducho potrasiete nohou a voda sa vyleje. Bŕŕŕ.

Za návštevu v hlavnom meste stoja aj obchodíky pozdĺž rieky Liffey, mestský park alebo Katedrála sv. Patrika. Neprehliadnuteľné sú dvere domov, ktoré Íri natierajú najrôznejšími farbami, a 120 metrový Spire of Dublin – oceľový stĺp.

Len necelú hodinu autom od rušného veľkomesta začnete chápať, prečo sú všetky írske suveníry zelené. Rodinné sídla, všadeprítomné ovce, strmé útesy, morské vlny lámajúce sa o kamenné pobrežie, húfy turisticky naladených Slovákov a Poliakov, ale aj Rusky v lodičkách s 10 cm podpätkami lezúce po skalách – to je Howth. Malé rybárske mestečko sa mi však dlho bude spájať s obrazom mladej mamičky, ktorá sa so svojimi deťmi – dvojčatami prechádza popri pobreží. Nič zvláštne, samozrejme, keby nemala deti priviazané o svoje ruky na vôdzkach pre psy:-)

Cestou na sever na vás dýchne štyriapoltisícročná história Newgrange. Nevýrazný kopec považovali najskôr za starodávne keltské pohrebisko. Až rozsiahle práce v 17. storočí ukázali, že ide o monumentálnu stavbu z mladšej doby kamennej. Obrovské balvany pospájané rašelinou miestni obyvatelia usporiadali tak, aby lúč vychádzajúceho slnka v deň zimného slnovratu dopadal do úzkej chodby a osvetlil vyzdobený kameň. Celý systém tak fungoval ako kalendár. Doplneniu vašej predstavivosti pomôže zhasnutie elektrického osvetlenia a sprievodcova baterka.

Stačí pár hodín cesty a z peňaženky musíte namiesto eur vyťahovať britské libry. Dnes už Severné Írsko našťastie nie je dominantou svetových spravodajských agentúr. Aj keď rozdelenie Londonderry (ďalšie mesto, ktoré sme navštívili) na katolícku a protestantskú časť stále prežíva. Podľa náboženského presvedčenia a sympatií ku kráľovskej korune sa tak môžete rozhodnúť, či ste v Derry alebo v Londonderry. Každoročne sa tu konajú pochody na pamiatku nevinných obetí, ktoré zahynuli počas „krvavej nedele“ 30. januára 1972. (Ak ste si spomenuli na U2 a ich Sunday, Bloody Sunday, spomenuli ste si správne.) Pokojný pochod, ktorý mal demonštrovať túžbu po slobode, zachovaní občianskych práv a osamostatnení sa od londýnskej politiky, sa skončil 13 pohrebmi, neskôr následkom streľby podľahol štrnásty muž. Ďalšie strety príslušníkov Írskej republikánskej armády a britského vojska si vyžiadali stovky obetí. Dobové fotografie, zvukové nahrávky a iné predmety súvisiace s konfliktom sme si prezreli v Museum of Free Derry, ktoré bolo otvorené len nedávno. V súčasnosti sa už cestovanie po Severnom Írsku považuje za bezpečné.

Byť v Írsku a nenavštíviť Giant Causeway (Obrí chodník) sa neodpúšťa. Ide o čadičové skalné pobrežie, ktoré sa miliónmi rokov vytvarovalo do vysokých stĺpov pravidelného päťuholníkového tvaru. Tešili sme sa, že celú trasu môžeme prejsť ako-tak bez dažďa. Namiesto neho sme zistili, ako vyzerá skutočný vietor. Pri zostupe nadol nám doslova podlamoval kolená a na skalách sme sa museli pohybovať štvornožky, aby sme neskončili v hulákajúcich vlnách. Súdiac podľa tabuľky v miestnom obchode, „Kvôli silnému vetru použite zadný východ“, je to v týchto končinách úplne bežné. Aj napriek tomu považujem Giant Causeway za jedno z najkrajších pobreží, ktoré som videla. Časť cesty je kvôli zosúvajúcim sa skalám už uzavretá. Ale nenáročný výstup, po absolvovaní ktorého sa ocitnete pod nádherným skalným píšťalovým organom, ponúka úžasný výhľad na more.

Popri už spomínanom pive Guinness (ktoré vlastne ako pivo ani nechutí) sa Íri radi chvália svojou whisky. Ochutnať jednu z najznámejších môžete pri prehliadke pálenice v Bushmills. Sprievodca vás prevedie výrobnou halou, uvidíte mletie jačmeňa, destilovanie, plnenie, balenie a prehliadku zakončíte príjemne – v bare, kde máte nárok na „koštovné“ v cene vstupenky.

Nezabudnite sa včas vrátiť do labyrintu dublinského letiska. Cesta od kontroly k odletovej hale vám môže trvať aj 20 minút. Ak let stihnete a silný vietor vám dovolí odletieť, po návrate domov si budete vážiť každú minútu jasnej oblohy. A možno začnete premýšľať, kedy sa do Írska vyberiete najbližšie...

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom