Výbušný Nepál

Autor: Lujza Šmelíková

Keď sa povie Nepál, všetci si predstavíme nádherné 8-tisícovky, večne zasnežené končiare, trekkerov a horolezcov. Bezpochybne je to tak. My sme ale Nepál zažili z jeho horúcej stránky.

Štrajkovala celá krajina

Nebolo jednoduché zvyknúť si na výbušné povahy obyvateľov. Čo sa udialo s mierumilovným národom, kam sa podel ten pokojný duch tohto jediného hinduistického kráľovstva na svete? V krajine, kde náboženstvo nie je len významnou súčasťou života, ale je to sám život, nám štrajky riadne skomplikovali presuny v rámci krajiny. Toto sme nečakali, mysleli sme si, že prídeme do harmonickej krajiny, kde vychutnáme celkovú atmosféru. Namiesto toho sme sa rovno dostali do víru udalostí. „Nie, nemôžte prejsť autobusom. Sú tu nepokoje, cesty sú zatarasené barikádami. Všade je veľa ľudí a je to nebezpečné!“ znel prísny hlas policajta, keď sme sa snažili o takmer nemožné. Všetci sme museli vystúpiť a pohybovať sa po vlastných. „Čo sa tu deje?“ Ulice boli preplnené Nepálčanmi. Spozorovali sme stúpajúci kúdol nepríjemného dymu. Niesol sa rýchlo a tvoril akúsi stenu medzi nami a ostatnými. Pochádzal z horiacich pneumatík. Za chvíľku prišli vojaci, ktorý sa ich snažili zlikvidovať, alebo aspoň palicou odstrčiť nabok. Ostatní sa prizerali. Nikde žiadne auto, sem-tam prešiel rikšiar, poprípade motorka. Mestská doprava v hlavnom meste ochrnula a tiež v piatich častiach krajiny. Celý Nepál štrajkoval! Stáli sme v strede prázdnej ulice, kde za bežných okolností je hustá premávka. Teraz tu bolo len kopec ľudí, barikády, kravy a horiace predmety (kravy, ako posvätné zvieratá, sú neoddeliteľnou súčasťou ulíc). Zvláštne zimomriavky nám prechádzali celým telom. Nevedeli sme, čo sa môže stať. Rozvášnené davy sa presúvali mestom. Báli sme sa. Toto všetko spôsobilo vopred neohlásené zvyšovanie ceny benzínu o cca 25% a nafty o 11%. Pôvodná cena benzínu bola približne 30 korún / liter. Na dokreslenie, priemerný plat v mestách sa pohybuje od 5000 do 5500 korún, na vidieku menej. Na zvyšovanie Nepálčania reagovali protestmi, benzínové pumpy boli zatvorené a my sme mali problémy pri ceste autobusom.

Pri pohľade na demonštrujúcich sme mali dojem, že nemôžu mať viac ako 15 rokov. Všetci vyzerali veľmi mlado. Tak ako celý Nepál. Nadobudnete pocit, že tu ani dôchodcov nemajú. Pri odhade veku treba pripočítať 10 a vtedy sa približne trafíte.

Nelogický zákon

Na ďalší deň štrajk pokračoval, ale my sme sa s menšími problémami dostali z uličiek Kathmandu a mali sme pred sebou dlhú cestu. Prechádzali sme nádhernou prírodou, cesty sa kľukatili a napätie z očakávaných problémov nám spríjemňovali nádherné výhľady do údolia.

Keď sme si už mysleli, že je po všetkom, pretože vláda nakoniec ustúpila, veľmi sme sa mýlili. Nepálci opäť štrajkovali, tentoraz žiadali zmenu nezvyčajného zákona. Vyvolala ju udalosť, kedy vodič zrazil troch chodcov. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby nebol zaradil spiatočku, neprešiel ich a na mieste ich neusmrtil. Jeho správanie bolo vyvolané faktom, že pri ujme na zdraví by musel dotyčným platiť do konca života odškodné. Pre chudobného Nepálca nepredstaviteľná myšlienka. Pri usmrtení človeka zaplatí jednorazovú pokutu cca 18-tisíc rupií (asi 9-tis. Sk), pobyt vo väzení a má pokoj. Po tomto otrasnom čine sa ponáhľal na políciu a zrejme pod obrovským stresom nezvládol riadenie a vrazil do autobusu. Jeho auto sa vznietilo a on zahynul... Nezmyselná smrť štyroch ľudí.

Pre našinca strašidelné miesto

Pre každého Európana je pohľad na horiace gháty zarážajúci. Gháty, vo všeobecnosti, sú schody do vody. V Nepále nájdete bežné, ktoré umožňujú ľuďom prístup k rieke a spaľovacie, ktoré sú obohatené o plošinku, kde sa spaľuje telo nebožtíka. My sme stáli na najposvätnejšom mieste nepálskych hinduistických pútnikov – Pašupatinathe – pohrebných ghátov. Často býva prirovnávané k indickému Varanasi, aj keď zďaleka nedosahuje jeho veľkosť, podľa domácich nie je o nič menej posvätné. Pred nami sa rozprestierali nádherné chrámy, horeli pohrebné gháty a hnedá rieka Bagmati sa pomaly vinula. Bagmati je aj napriek neuveriteľne špinavej vode hinduistami pokladaná za najposvätnejšiu rieku v Kathmandskom údolí. Zomrieť a byť spálený práve tu, znamená oslobodenie z kolobehu života. Dňom aj nocou, 24 hodín denne sa tu spaľujú mŕtvy. Prichádzajú sem ľudia tesne pred smrťou, je tu o nich postarané v priľahlých budovách – hospicoch. Keď sú už veľmi blízko smrti, položia ich na chvíľu na šikmé plošiny s nohami namočenými v rieke. Ich posledným prianím je, aby posvätná voda z rieky obmývala ich nohy a napili sa z nej. Je otázne, či práve tento dúšok nie je ich posledným!

Nespočetné množstvo hinduistov sem prichádza sa okúpať. Ak sa tu vykúpe muž s manželkou, budú spolu v ďalšom živote opäť zosobášení. Mnohí sem prichádzajú z rôznych častí Nepálu, aby si nabrali vodu do nádoby a odniesli ju domov. Bežným rituálom je aj pitie vody, poprípade umytie tváre. Pašupatinath nás očaril. Zmes zástupov pútnikov, horiace gháty s nebožtíkmi, nespočetné chrámy, rituály a dávne mýty, to všetko dohromady vytvára nezabudnuteľný obraz.

„Namasté“, pozdravil nás hindsky prizerajúci sa malý chlapec a pokračovať lámanou angličtinou, „Vérárjufrom?“. Takto sa začínali všetky naše rozhovory s domácimi. Väčšinou to bol aj koniec, pretože viac po anglicky nevedeli. Obdaroval nás milým úsmevom a pozoroval ďalej, čo sa bude diať. Aj on bol svedkom obradného rituálu. Máme šťastie! Práve sa koná pohreb na Arya Ghate. Pašupatinath je totižto rozdelený na niekoľko častí. Arya Ghat – pohrebné gháty vyčlenené pre členov vyšších kást, teda „dvojzrodencov“. Miesto najvyššie proti prúdu je určené pre kráľovskú rodinu, hneď pod ním je spaľovací ghát pre prominentných politikov a nižšiu šľachtu a v súčasnej dobe pre všetkých, kto si to môže dovoliť. Telo, pripravené na spálenie, nehybne leží sa studených kamenných schodoch. Je to postarší muž, telo má prikryté a cez neho je prehodená vlajka s kosákom a kladivom. Nadobudli sme dojem, že bol predstaviteľ politickej strany. Na sebe má vence so živých kvetín, peniaze a lupienky. Hneď vedľa neho sa pripravuje drevo. Príprava spaľovacieho ghátu je veľmi dôležitá. Od bohatstva rodiny záleží, či a ako bude telo spálené. Vonkoncom to nie je lacná záležitosť, drevo na pohreb stojí približne 100-150 USD. Každé poleno je pritom starostlivo odvážené. Najdrahšie je santalové. Ak je rodina z chudobnejších pomerov a nemá dostatok financií na kúpu potrebného množstva dreva, pozostatky mŕtveho pohltí rieka. Všetok popol príjme rieka s otvorenou náručou.

Nie každý hinduista však zhorí na gháte. Nespálené telá skončia rovno v rieke, ak zomrelo malé dieťa, ak mal človek lepru alebo zomrel na uštipnutie jedovatým hadom. Viete si asi predstaviť, aká špinavá a kontaminovaná musí byť voda, ktorá je beztak úplne hnedá. Keď nám omylom trochu vyšplechlo na kožu, za malú chvíľku sa nám vytvorila silná alergická reakcia v podobe červených fľakov. V tej istej rieke, sa ale na druhom brehu kúpali deti...

Hinduistická „svätá trojka“

V Nepále sa prelínajú 3 hlavné náboženské smery: hinduizmus, budhizmus a šamanizmus. Hinduizmus je z nášho pohľadu mimoriadne rigidný, predovšetkým mám na mysli systém kást, ktorý sa stále v Nepále dodržiava. Pôvodne boli stanovené štyri kasty: brahmani (kňazi), kšatriovia (vládcovia), vaišiovia (obchodníci a poľnohospodári) a šúdrovia (remeselníci a služobníctvo). Dve nižšie kasty sa časom rozdelili na množstvo ďalších podkást podľa zamestnania. Nachádzajú sa tu aj tzv. nedotknuteľní, ku ktorým patria povolania ako zametači, spracovatelia kože alebo spaľovači mŕtvych. Stoja na najnižšom stupni indickej spoločnosti. Ľudia z vyšších kást považujú nedotknuteľných za nečistých a čo i len prítomnosť, či nebodaj dotyk môže spôsobiť nepríjemnosti, prípadne človeka “poškvrniť”. Hinduizmus je na druhej strane neuveriteľne farebný a bohatý na nespočetné a často pre nás bizarné obrady a rituály. V podstate ide o vysoko individualistický systém, ktorý ponúka veriacim nekonečný výber božstiev. Medzi najznámejších príslušníkov hinduistickej trojice patrí okrem Šivu, aj Višna – udržiavateľ a Brahma – stvoriteľ. Hinduizmus ponúka celý rad spôsobov, ako prísť k osvieteniu.

Jedna z ciest ku osvieteniu

Jedným zo spôsobom je stať sa Sadhuom. Sadhuovia – svätí muži, sú väčšinou starší a nájdete ich na každom kroku. Sú neprehliadnuteľní svojim nezvyčajných zjavom. Keď sme si ich chceli odfotiť, museli sme im najprv zaplatiť, ináč sa na nás veľmi hnevali. Sadhuovia sú bežní ľudia, ktorí sa v určitom období svojho života rozhodnú prejaviť svoju oddanosť obľúbenému božstvu – Šivovi. Vzdajú sa všetkého, čo dovtedy mali, žijú pútnickým životom a živia sa almužnami. Nevlastnia nič, len to, čo majú pri sebe. Niektorí pijú len mlieko, iný jedia len ryžu. Sú rôzne pomaľovaní, polonahí, komicky oblečení a nezriedka majú na hlavách „dredy“.

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil