Autor: Martin Kiripolský

Je pondelok popoludní. Normálny pondelok (len oslavujem okrúhle narodky). Odchádzame z práce a máme sa na letisku v Bojniciach stretnúť s priateľmi. Aspoň mne to tak bolo povedané. To som ale netušil aké prekvapenie mi pripravila Janka. Vystupujeme z auta a hľadáme miesto na sedenie. Ešte komentujem aké je to lietadielko, čo práve ťahajú z hangáru, maličké. A vtom to prišlo. Tajné prekvapenie. Do toho maličkého lietadielka mám nasadnúť a čaká ma vyhliadkový let nad Vysokými Tatrami. Na rozdýchanie mám 10 minút. Rýchla inštruktáž, pripútanie a už rolujeme na dráhu č.2. Ešte nikdy som neletel. Tak to im teda vyšlo. Počasie sľubuje nádherné scenérie. S malou dušičkou počúvam výklad skúseného pilota o asi 20 displejoch a budíkoch čo máme pred sebou. Zapamätal som si 8000feet a 200 km/hod. Dostávame povolenie na štart. Malé lietadlo sa ohromným zrýchlením odlepilo z dráhy a po nabratí výšky sa prudko otáčame doľava = na východ, smer Tatry. Pozerám sa na Prievidzu z vtáčej perspektívy. Ďalej budeme prelietať ponad Hornú Nitru, Turiec, Veľkú Fatru, Liptov až nad Tatry. Toľko informácie, čo zazneli v slúchadlách. Let má trvať približne 1:30 hod. Ako stúpame a prelietame ponad menšie či väčšie kopce to sem tam s lietadielkom zamáva. Po čase som si na tieto turbulencie zvykol a podarilo sa mi aj vyrovnať tlak v ušiach, ktoré ma už pálili od rýchleho stúpania. S úžasom sledujem krajinu pod sebou. Známe miesta z nového pohľadu. Slovensko je nádherná krajina. Až teraz si uvedomujem rozľahlosť priestorov, v ktorých sa tak rád pohybujem. Všetky doliny, vrcholy a hrebene ako na dlani. Hľadám orientačné body v krajine a kontrolujem si ich s GPS v kabíne. Komunikácia v kabíne viazne, teda z mojej strany nemám slov. Liptovská Mara a už ich vidím. Sú bez oblakov a pilot žiada povolenie na vstup do ich vzdušného priestoru. Kriváň, Solisko, Patria, Vysoká, Ľadový, Gerlach, Slavkovský, Lomnický. V takom poradí ako ich poznám zdola a z ich vrcholov. Sú na dosah ruky oddelené nádhernými tatranskými dolinami. Tiež vidieť pás vylámaného lesa a kalamitu spôsobenú bórou a lykožrútom. Snehové polia, jagavé stužky tatranských bystrín a spleť chodníkov a cestičiek v krajine. Nad Tatranskou Lomnicou to otáčame a vychutnávam si krásu majestátnych velikánov ešte raz. Pribudlo oblakov a aj turbulencií. Cesta späť bude ešte zaujímavá a v duchu uvažujem ako sme vysoko. Opúšťame Tatry a ponad Liptovský Ján smerujeme späť. Trasa sa mierne líši od cesty tam. Letíme priamo cez stred Veľkej Fatry. Liptovské Revúce, Ploská a červená strecha Chaty pod Borišovom utopená v jarnej zeleni hôr. Celý hrebeň od Kráľovej studne až po Malinô Brdo. Rozlámané vrcholky hrebienkov Gaderskej doliny, Turčianske Teplice, Budiš a už nalietavame na Prievidzu. Zahajujeme zostup, pilot znižuje výkon motora, klapky, dráhu máme voľnú... Stojíme. Vystupujem z lietadla, ešte sa mi trochu trasú kolená ale bol to nádherný výlet.

Špeciálne poďakovanie patrí mojej Janke za zorganizovanie tohto úžasného letu.
Poďakovanie patrí aj Mariánovi a pánovi pilotovi za bezpečný let.

ĎAKUJEM...