Autor: Michal Uriča | Foto: Martin Kiripolský, Michal Uriča

Pri jednom z výstupov na Malý Manín kedysi dávno sme s Tučom narazili v jeho strmom svahu nad Považskou Teplou na malú skromnú búdu. Nad dverami visel nápis Klondike. Následne som zjavne chátrajúcu búdu navštívil ešte niekoľkokrát. Naposledy na jeseň s Martinom, keď sme sa tu rozhodli prenocovať na jednom z našich nočných výletov.

Poloha a dostupnosť

Ako som už uviedol, búda leži vo svahu Malého Manína nad Považskou Teplou, na hranici NPR Manínska Tiesňava. Pre pozorného turistu je viditeľná i voľným okom pri pohľade z Považskej Teplej. Lokalizovať sa dá pomerne jednoducho, leží na hornom okraji polomu víchrice spred pár rokov, hneď vedľa skalného brala.

Ku búde nevedie žiadna oficiálna turistická cesta, v podstate ani žiadna iná. Leží naozaj vo veľmi divokom a strmom svahu, kam okrem zveri a poľovníkov sotva niekto zablúdi.

Popis a vybavenie útulne

Ak som napísal, že útulňa pri mojich návštevách zjavne chátrala, tak to po poslednej návšteve možno žiaľ len potvrdiť. Vyhla sa síce prekvapivo padajúcim stromom vo víchrici, ale zub času a neprajníkov funguje. Okrem iného už ani ceduľku s názvom Klondike nenájdete. Otázkou času je, kedy padne celá búda... Dvere na búde chýbajú, rovnako padol i balkónik. Po deravých kachliach nezostalo ani stopy. Prične v dolnej miestnosti sú rozbité, nájdete tu akurát pár zatuchnutých diek. Terový papier, ktorým je obitá strecha je síce samá diera, no vo vnútri je sucho. Nečakajte žiadne náradie, riady či nebodaj potraviny, nie je tu zhola nič. Núdzovo by tu pár osôb prespalo na zemi, pokrytej linoleom, pripomínam však, že dverí už nieto.

Jediná ešte stále využiteľná časť útulne je malé podkrovie, kam síce prefukuje pár dierami, ale tie sa dajú upchať. Je tu miesta tak pre tri osoby. Na podlahe je starý koberec, strecha je zvnútra obitá roletami, ich ohryzené zvyšky si treba pozametať. V podkroví sa dokonca dajú uzatvoriť vrátka. Je tu i okienko smerom do doliny, privrieť sa dá kusom plexiskla, ktoré sa tu povaľuje.

Pokiaľ ide o vodu, najbližšiu nájdete asi až dolu v tiesňave, takže zásoby si treba niesť so sebou. Navariť sa dá leda na vlastnom variči, či opiecť klobásku vonku na otvorenom ohnisku.

Extra

Po vírchici sa dokonale otvoril výhľad, ktorý predtým blokovali stromy. Aký taký predtým bol len z neďalekého brala. Nočný pohľad z podkrovia na vysvietený Považský hrad, kostol v Považskom Podhradí a mesto s diaľničným mostom stojí naozaj za to.

Otcov brat sa mi priznal, že sa kedysi krdil prezývkou Kráľ Klondiku, lebo na tejto chatke neraz nocoval a často i sám. To však bola v podstatne lepšom stave ako dnes.

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom