Autor: Michal Uriča

Tento rok sme sa opäť vydali na road trip do Španielska. Už po tretíkrát, samozrejme po odlišnej trase. Hneď na druhý deň po prílete do Malagy a jej prehliadke sme sa presunuli do neďalekého mestečka Nerja, kde sme slnili a vykúpali v pomerne chladnom mori. Ochutnali sme výbornú paellu a vydali sme sa ďalej, do Granady. Pri výjazde z Nerjy, na kruhovom objazde spozorujeme na smerovníku informáciu o blízkej jaskyni, o ktorej sme sa dočítali i v našom sprievodcovi Lonely Planet. Rýchlo sa rozhodujeme a z kruhového objazdu už smerujeme ku jaskyni. Orientácia je veľmi jednoduchá, pretože smerovníky na všetkých dôležitých odbočkách sú samozrejmosťou.

Prichádzame ku jaskyni a auto parkujeme na priestrannom parkovisku pod prístreškom. Skôr ako pri jaskyni si pripadám ako pri vchode do zábavného parku. Obrovské parkovisko, gift shop, parádne toalety, reštaurácia a kaviareň, všetko na vysokej úrovni. Vstupné do jaskyne je 7 EUR pre dospelú osobu, chvíľu váhame, no nakoniec sa zhodujeme, že už keď sme tu, tak si prehliadku jaskyne nenecháme utiecť.

Vznik jaskyne sa datuje do obdobia miocénu, približne pred 5 miliónmi rokov, kedy voda prenikla cez pukliny v mramorovej skale a vytvorila podzemný priestor. Vďaka zosuvom pôdy a seizmickým pohybom počas holocénu sa voda dostala do ďalších priestorov v podzemí a začala sa tvorba obrovských stalaktitov a stalagmitov. Objavy kostrových zostatkov siahajú do doby bronzovej, 25 000 rokov pred našim letopočtom. V jaskyni boli objavené nástenné maľby z paleolitu a v rokoch 25 000 až 4000 pred našim letopočtom bola jaskyňa obývaná striedavo ľudskými bytosťami a hyenami. Archeológovia nachádzajú v jaskyni dodnes stopy nielen po ľudskom osídlení ale i po domácich zvieratách, ktoré ľudia v okolí jaskyne chovali.

Jaskyňa bola objavená v roku 1959 jaskyniarmi z Maro, ktorí sa do podzemia dostali cez úzky suchý sifón La Mina. Jaskyňa má dnes tri vchody, dva sú prirodzená a jeden je umelý, vybudovaný pre potreby návštevníkov. Dĺžka jaskyne je 4823 metrov s vertikálnym rozpätím 70 metrov. Je delená na tri časti: Dolné Galérie – určené pre verejné prehliadky, Horné Galérie – objavené v roku 1960 a Nové Galérie – objavené v roku 1969. Zaujímavosťou je, že za 90 EUR je možné preskúmať celú jaskyňu vrátane verejne neprístupných častí. Expedícia trvá asi 6 hodín, avšak vstupy nie sú pravidelné a je potrebné dohodnúť ich individuálne a vopred.

Vstupy tu nie sú sprevádzané, ani viazané na exaktné časy, takže hneď po kúpe vstupeniek vstupujeme do jaskyne. Zostupujeme po strmom schodisku a vchádzame do Vstupnej siene (Sala de Vestíbulo). Tu sa nachádza malá expozícia archeologického prieskumu, ktorý tu stále aktívne prebieha. Ďalej pokračujeme úzkou chodbou do Siene narodenia (Sala de Belén). Pred vstupom musíme pribrzdiť, každého vstupujúceho tu totiž fotografujú a dostávame kartičku s číslom našej fotografie, ktorá je dostupná po opustení jaskyne sa 5 EUR. Šírka siene je asi 75 metrov a výška 20 metrov a jej výzdoba je nádherná, naviac je tu vystavená i kostra nájdená v jaskyni. Cez menšiu Sieň klov (Sala del Colmillo) zostupujeme po schodisku nižšie do obrovskej Kaskádovej siene alebo Siene baletu (Sala de la Cascada o del Ballet). Zo schodiska je nádherný pohľad na túto rozľahlú sieň v ktorej strede stojí mohutný, viac ako 15 metrov vysoký skalný stĺp. Po pravej strane sa na stene ťahá obrovský kaskádovitý vodopád z nátekov sintra, podľa čoho bola nazvaná aj samotná sieň. Druhý názov, Sieň Baletu, je odvodený od súčasného účelu využitia tejto siene. Nachádza sa tu trvalo zabudované auditórium pre asi 100 osôb a pravidelne sa tu konajú koncertné predstavenia. Ostáva dúfať, že na poslucháčov nejakého koncertu jedného dňa kvôli vibráciám jedného dňa nepopadá mohutná stropná výzdoba. Ďalším priestorom v jaskyni je Sieň prízrakov (Sala de los Fantasmas), ktorej zvláštnu atmosféru vytvára bizarná výzdoba vrhajúca v osvetlení rôznorodé tiene. Sieň je zakončená úzkym hrdlom vytvoreným závalom, ktorým prechádzame do ohromujúcej Siene pohromy (Sala de Cataclismo). O tom, že je ohromujúca svedčia jej rozmery, dĺžka viac ako 100 metrov, šírka 50 metrov a výška presahujúca 30 metrov. Uprostred sa vyníma velikán, v Guinessovej knihe zapísaný skalný stĺp s výškou 32 metrov, ktorý má pri základni rozmery 13x7 metrov. Na dne siene je roztrúsená popadaná stropná výzdoba, ktorú pred 800 000 rokmi zničilo zemetrasenie. V sieni sa nachádza najnižšie doteraz známe miesto v celej jaskyni. Chodník sa tu rozdvojuje a pokračujeme vpravo, kde obdivujeme v rohu obrovský orgán (Rincón del Órgano), na ktorý sa údajne dá aj zahrať klopkaním., čo dokumentuje aj fakt, že niektoré jeho časti sú evidentne opracované, aby vydávali požadovaný tón či zvuk. Okruhom obchádzame okolo majestátneho stĺpu v strede a vraciame sa späť ku vchodu do siene. Z nej sa dá pokračovať ešte do neprístupných Horných a Nových Galérií, my sa však po rovnakej ceste ako sme prišli vraciame späť. Jaskyňu opúšťame východom vedúcim zo Siene klov a pri vchode nás už očakávajú nadháňači fotografického biznisu, ktorí sa nám snažia predať naše fotografie zo Siene narodenia.

Čo dodať na záver? Jaskyňa je určite nádherná a určite stojí za návštevu, len sa zamýšľam, či nie je ľudským pričinením až príliš vyumelkovaná. Oceňujem síce špičkové prostredie a vybavenie na povrchu, len mi okrem iného niekedy vadili napríklad zvuky z reproduktorov navodzujúce mystickú atmosféru ozveny padajúcich kvapiek – na počudovanie, v suchej jaskyni... Každý nech si urobí úsudok sám.