Nájdeme Kátlinskú jaskyňu?

Tajomstvo podzemnej chodby

Autor: Bohuslav Kortman, Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy

Bolo to pred niekoľkými desiatkami rokov. Mariková bola dedinkou dreveníc a ťažkého života. Ako každý deň i to ráno zapriahol roľník, ktorého meno už čas zabudol, svoje dve kravy a odišiel na roľu brániť. Odrazu prekvapený zastal. Brány zaškrípali, narazili na kameň a jedna z dvoch kráv nohou zapadla do akejsi priehlbiny. Roľník odhádzal hrobľu kamenia a uvidel tmavý otvor. Niekoľkí odvážlivci, ktorých privolal, vošli dnu a pred nimi sa objavila tmavá chodba, ktorá sa končila akýmisi dverami s oknom. Svietili doň horiacimi lúčami, ktoré však len čo zasvietili, vytrvalo zhášali. Vyšli teda z chodby a otvor zahádzali kamením.

Toľko hovorí stará legenda, ktorá sa zachovala medzi obyvateľmi Marikovej. Chlapi v Kátline sa však pri pive k legende často vracali, rozprávalo sa o jaskyni, ktorá slúžila ako úkryt zbojníkom, ktosi spomínal na kotlík strieborniakov.

Bolo to minulý rok v ktorýsi jesenný deň, keď sa Ferdinand Vlček, Ján Paganík, Štefan Paganík a František Paganík vybrali na miesto, o ktorom hovorila stará legenda. Našli hrobľu kamenia a 6 metrov od nej začali kopať. Otvor však nenašli. Že by stará legenda bola len fantáziou? Nedalo im to však pokoj a prišli na to, že začali kopať na zlom mieste. Hrobľa kamenia ležala totiž na kopci, a tak sa rokmi zosúvala.

Štefan Paganík prišiel jednu nedeľu na miesto sám, začal vymeriavať a potom kopal. Otvorila sa pred ním chodba široká asi 70 centimetrov, ktorou mohol pohodlne prejsť jeden chlap. Steny i povala chodby boli rovné, akoby vyhladené a štrbiny v kameňoch vyplnené. Je to nános alebo nejaká umelá spojovacia látka? Prišiel až ku stene, na ktorej bolo malé okienko. Zasvietil do otvoru a uvidel, že chodba pokračuje. Je zaujímavé, že kopec je postavený na severozápad a chodba pod zemou smeruje na západ.

Prišla však zima a prác bolo treba nechať. Odložili to na jar. Len čo prídu prvé teplé dni, chlapi sa znova poberú do jaskyne, aby mohli čoskoro sebe i ostatným dať odpoveď na otázku, čo skrýva podzemná chodba v Kátline.

Podľa rozprávania Ferdinanda Vlčka, uverejnené v podnikovom časopise Považských strojární – Gottwaldovec, č. 4, ročník XVIII, Považská Bystrica 28. 2. 1965. Článok je na druhej a štvrtej strane.

Tento článok spolu s čiernobielymi fotografiami spred viac ako 40 rokov je hodnoverným svedectvom o existencii Kátlinskej jaskyne. Pátranie po nej sme začali u F. Šopinca z Hornej Marikovej (okres Považská Bystrica), ktorý nám dohodol stretnutie s jeho bratom Jánom, s ktorým sme túto lokalitu pri H. Marikovej neďaleko obce Kátlina, bezprostredne nad osadou Kopcovci navštívili. Na mieste, kde sa údajná jaskyňa nachádza, bolo kedysi obrábané pole, teraz tam rastú mladé dreviny a niekoľko starších ovocných stromov. Terén je tu svahovitý, rozčlenený dolinkami a starými poľnými či lesnými cestami, na hľadanej lokalite aj hrobľami zo skál vyzbieraných z niekdajších roličiek. Takéto skaly (paleogénne pieskovce flyšu) miestami vystupovali z pôdy a bolo ich vidno najmä v strmom svahu Hradiska nad lokalitou, kde sa podľa J. Šopinca i ďalších pamätníkov z H. Marikovej nachádzal vchod do jaskyne, resp. umelej chodby klesajúcej šikmo dolu. Po dne pokrytom kameňmi sa podľa F. Šopinca dalo v predklone zostúpiť asi 20 m nižšie k väčšej skale, ktorá zadržiavala sutinu na dne; za ňou chodba zrejme pokračovala. Takýto stav bol na lokalite ešte v roku 1964, v ktorom boli urobené fotografie zachytávajúce vnútro a vstup do podzemnej dutiny (fotografie, ako aj citovaný článok nám poskytol Miroslav Šmalo). Podľa rozprávania ľudí bolo otvor do podzemia vidno až z neďalekého vrchu Kotlovica.

Jaskyňu (umelú chodbu?) údajne odkryli ešte pred 1. svetovou vojnou. Jej otvor bol zakrytý plochým kameňom a na miesto privolali žandárov, ktorí s fakľou vošli dnu, kým im nezhasla (možno v prievane). Potom otvor uzavreli. Dovnútra sa dostali F. Šopinec, J. Paganík a ďalší roku 1964. Neskôr otvor ľudia znova zahádzali, lebo tam vraj niekomu spadli voly.

Miesto, kde bol vchod a kde po rokoch (podľa M. Šmala to bolo v r. 1992) začali kopať viacerí chlapi, aby ho odkryli, nám ukázal J. Šopinec, ktorý bol tiež medzi kopáčmi. Hoci pritom vykopali niekoľko sond (sú viditeľné v teréne, najhlbšia má priemer asi 3 – 4 m a hĺbku 2 m), otvor sa im nepodarilo objaviť. Znovu nájsť miesto vchodu pravdepodobne pseudokrasovej jaskyne by mohlo v zimnom období napomôcť prúdenie teplého vzduchu z nej, prejavujúce sa na povrchu odtopeným snehom, prípadne bližšia lokalizácia za pomoci virgule. Tak či onak bez sondovania sa to nepodarí. Ak by sme boli úspešní, išlo by s najväčšou pravdepodobnosťou o vôbec prvú zdokumentovanú jaskyňu v pohorí Javorníky, ktoré je súčasťou flyšového pásma Karpát a leží na slovensko-moravskom pomedzí.

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom