Nízke Tatry - Jaskyňa Zlomísk

Autor: Ľubomír Kubíček ml, Speleoklub ROKOŠ

Za hlavný tábor sme si zvoli turisticky vyhľadávané miesto Nízkych Tatier - Jasnú. Našim cieľom bolo navštíviť prístupné jaskyne : Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a najviac sme sa tešili na verejnosti neprístupnú jaskyňu Zlomísk. Ako dopravný prostriedok sme používali auto a šli sme za svojim cieľom navštíviť jaskyňu Zlomísk.

Jaskyňa je situovaná východne od Liptovského Mikuláša, v Národnej prírodnej rezervácii Jánska dolina. Nachádza sa v strednej časti krasového úseku na jej západnom svahu. Jej dva doteraz známe otvory sú lokalizované povyše tiesňavy nad vyvieraním Štiavnice v Hlbokom v nadmorských výškach 809 m a 854 m, približne 19 m a 64 m nad dnešným tokom Štiavnice. Horný vchod je dobre prístupný a pravdepodobne od nepamäti známy miestnym pastierom a drevorubačom. Druhý vchod bol umelo prerazený z dôvodu ľahšej prístupnosti do jaskynných priestorov je tvorený betónovou skružou železným poklopom. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných priestorov 10 471 m s vertikálnym rozpätím 147 m, čo Jaskyňu zlomísk zaraďuje medzi najdlhšie a najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku.

Vstup do jaskyne bol v tej dobe pre mňa celkom komplikovaný, pretože som šiel prvý krát do tak veľkej neprístupnej jaskyne. Mal som 14 rokov a bol som celý nesvoj. Museli sme prejsť priamo dole po betónovej skruži, ktorá mala tak zo 2 metre. Strach robil pri zostupe skružou svoje, nohy sa mi rozklepotali až kým som sa dostal na rebrík, ktorý mal tak 1 meter a hneď som sa upokojil keď som sa dotkol pevnej zeme. Putovali sme labyrintom chodieb, až kým sme sa nedostali k lanovému rebríku. Jeho dĺžka je 7 metrov a visel voľne vo vzduchu, až kým sme po ňom začali liezť. Zrazu sa začal kývať 2 metre do strán a vtedy mi nebolo všetko jedno. Bál som sa, lebo som letel zo strany na stranu, ale nakoniec som sa dostal hore. Zrazu nám jaskyňa ukázala nádhernú výzdobu, z ktorej sme boli očarení. Putovali sme ďalej labyrintom vyzdobených chodieb, na niektorých miestach sme sa museli plaziť a držať sa lana, aby sme bezpečne postúpili ďalej. Keď sme sa zhodli, že toho máme dosť, rozhodli sme sa vrátiť spať. Ale nebolo vôbec také ľahké ako sme si mysleli a začali sme blúdiť. Prechádzali sme niektorými chodbami aj dvakrát. Nakoniec sme nedostali ani na lanový rebrík, nejako sme ho obišli a zrazu sme zbadali malý rebrík a betónovú skruž. To už sme vedeli, že sme v zdraví našli východ. Keď sme sa dostali na povrch, každý bol unavený a špinavý, ale tieto pocity nám boli ukradnuté, pretože sme zažili veľké dobrodružstvo. Videli sme podzemne kráľovstvo, v ktorom každému pracuje fantázia. Pre mňa to bola v ten deň veľká vec, pretože som sa začal venovať speleológií a získal som prvé skúsenosti a rešpekt, ktoré nosím v sebe pri návšteve akejkoľvek neprístupnej jaskyne.

Jaskyňa Zlomísk predstavuje rozsiahly a zložitý priestorový jaskynný systém vytvorený v tmavosivých žilkovaných strednotriasových gutensteinských vápencoch patriacich bielovážskej sérii chočského príkrovu. Jednotlivé časti jaskyne majú rôznu genézu a priestorovú dispozíciu. Jaskynné úrovne nie sú vyvinuté vo svojej typickej forme, sú medzi sebou poprepájané vertikálnymi časťami, komínmi vzniknutými následnou činnosťou autochtónnych, ale aj alochtónnych vôd. Rozmerné horizontálne chodby boli vytvorené ponornými vodami pochádzajúcimi z nekrasového žulového jadra Nízkych Tatier. Šikmé chodby vznikli činnosťou autochtónnych vôd pochádzajúcich z vyššie situovaného krasového masívu. Na genéze jaskynných priestorov sa podieľali aj ďalšie činitele, ako korózia atmosférických vôd po tektonických puklinách, gravitačné procesy spojené s periglaciálnym premŕzaním, čo spôsobovalo závaly na viacerých miestach jaskyne. V súčasnom štádiu vývoja je väčšina chodieb fosílna a dochádza k ďalším rútivým procesom a nárastu sintrovej výplne. K aktívnemu vývoju jaskyne v súčasnosti dochádza v jej najnižších častiach, vo freatických podmienkach a v priestoroch s prítokom povrchových zrážkových vôd. Prevažnú časť jaskynných sedimentov tvorí alochtónny materiál pochádzajúci z nekrasového kryštalického masívu Nízkych Tatier. Ide o piesčité a hlinité sedimenty bez výraznejšieho zastúpenia väčších okruhliakov. V jaskyni sú zastúpené rôzne formy sintrovej výplne. Vcelku len na niektorých miestach sa vyskytujú bohatšie akumulácie sintrových útvarov, najmä vo forme brčiek a palicovitých stalagmitov vyrastajúcich z piesčitých sedimentov. Plastické sintre sú dobre vyvinuté na miestach komunikujúcich s povrchom.

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil