Autor: Martin Kiripolský

Je sobota a vystupujeme z auta v Temeši. Našim cieľom je skalnatá dominanta tejto malej dedinky. Prírodná rezervácia Temešská skala bola vyhlásená v roku 1986 na výmere necelých 58 ha. PR je vyhlásená na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev bučín na morfologicky výraznom vrchole Malej Magury s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov i významných povrchových tvarov Strážovských vrchov. Je budovaná strednotriasovými vápencami gutensteinského typu. Pre morfológiu územia je charakteristická vrcholová časť, pozostávajúca zo strmej skalnej steny. Mrzne (-10) a pripadlo aj pár cm snehu. Už veľa krát som počul o tejto skale a aj o krasových útvaroch tesne pod vrcholom. Po žltej pomaly stúpame ponad dedinu po trávnatých spoločenstvách poprepletaných kríkmi šípok, hlohu a trniek. Stopy svedčia o prítomnosti vysokej aj čiernej zveri. Charakter územia z hľadiska vegetácie na prvom mieste určujú lesy, pokrývajúce cca 2/3 územia. Nezalesnené spoločenstvá sa vyformovali len na stanovištiach skál a sutín v spodnej a vrcholovej časti Temešskej skaly. Hlavnou drevinou je buk. Cestička z poslednej lúčky priamo stúpa hore do sedla. Odtiaľ miernym traverzom až na vrchol erozívnej dosky. Roztopený sneh popri chodníku prezrádza prítomnosť podzemných priestorov. Napočítal som 3 „mastné“ fľaky v skalných sutiach tesne pod vrcholom. Mastné fľaky sú fenoménom krasových javov. Vznikajú roztopením snehu, pôsobením teplotného gradientu vzduchu vo vnútornom priestore a okolitým prostredím. V sutinách môžu vznikať nahromadením teplejšieho vzduchu medzi skalami. Tie, ktoré sme videli považujem za kombináciu hore uvedených spôsobov vzniku, pretože zaberali dosť veľkú plochu a na niektorých miestach v ich strede sa udržal sneh. Vyššie sme pozorovali miesta - dve menšie a jedno viditeľným prúdením pary – s roztopeným snehom v puklinách a pod skalnými stienkami. Jednalo o miesta s prúdením vzduchu. Teda o podzemné priestory s dvomi otvormi = vchodmi. V zimnom období spodný otvor nasáva vzduch, ktorý sa vo vnútri zohrieva a uniká horným otvorom, alebo nahrieva sedimenty pod povrchom (výduchy). Sprievodným javom je roztopený sneh, resp. para pri hornom otvore jaskyne. Jedná sa o prejavy dynamických podzemných priestorov.

Keďže počasie nie je moc „výhľadové“, po malej „svačinke“ začíname zostup po tej iste trase. Verím, že sa sem cez leto opäť vyberieme aj na prieskum podzemných priestorov...