Michal Uriča

V druhú júlovú nedeľu sa mi podarilo utrhnúť na jaskyniarsku akciu, a tak som sa hlásil na výpomoc. Ako som sa dozvedel, plán bol pomôcť podskupine Topvar pri výkopových prácach v Skrýšnej diere pod vrcholom Žibrice v pohorí Tribeča. Povedal som si prečo nie, rád chalanom pomôžem a spoznám pre mňa neznámu lokalitu.

Po zvládnutí celej logistiky sme sa pred jaskyňou zhromaždili v hojnom počte desiatich pripravených kopáčov, čo podľa miestneho „guru“ Mila Lisého stanovilo doterajší rekord. Kedže cesta z Považskej Bystrice nám ubrala dosť času, nebolo nad čím dlho premýšľať a pustili sme sa do práce. Do jaskyne po osadených stúpačkách bezpečne zliezli hostia (B. Kortman, L. Drábik, J. Haššo, M. Uriča) a dvojica domácich (V. Lieskovec a P. Vojtuš), neskôr nás dolu posilnil i nádejný mladý jaskyniar Paťo. Keďže pracovnej sily bolo dostatok, dve dvojice ťažili kamenisto-hlinitý sediment z dvoch vetiev dna jaskyne, tretia dvojica sa starala o nakladanie a vyťahovanie vedier na povrch. Deľba práce fungovala priam dokonale a ekonóm Adam Smith by sa iste zaradoval a svoju teóriu by namiesto výroby špendlíkov aplikoval na kopanie v jaskyniach. Keďže tento systém fungoval ako dobre namastený stroj, ani chalani na povrchu sa nenudili a z kladky odoberali vyťažený materiál. Za parádnu stenu z kamenia vyplnenú drobnejšou sutinou, ktorú vybudovali, by sa podľa mňa nemusel veru hanbiť ani majster murár.

Keďže Bohuš a Laco podchvíľou narazili na dutiny v sedimente, a teda dno sa im rozoberalo lepšie, ich postup bol o niečo rýchlejší. Na druhej strane ich však ohrozoval sutinový zával, pod ktorý sa prekopali a bude potrebné sa s ním ešte popasovať. Druhému tímu prácu zase sťažovali veľké kamene, s tým najväčším sa nakoniec v závere musel vysporiadať Milo priateľským dohovorením.

Tak či onak, na povrch sme vyťažili symbolických 333 vedier, po ktorých sme sa rozhodli pre pauzu. Zistili sme však, že pokročil i čas, a tak sme pomyselnú štafetu ťažby odovzdali domácim, ktorí pokračovali ďalej v práci. Na spestrenie pobytu v pre nás novej lokalite sme si ešte exkurzne vyšliapli na neďaleký vrchol Žibrice (617 m n. m.), kde sa nám otvoril kruhový výhľad na najbližšie stromy. Celkom zreteľne sme registrovali zvyšky starobylého obranného valu okolo vrcholu, našli sme i zaujímavého zástupcu fauny – fuzáča alpského, no a zahanbiť sa nedala ani flóra s bohatým a vysokým porastom rastliny Urtica dioica, rozumej žihľavy dvojdomej.

Vlado a Milo nás vyprevadili do dediny, kde sme ešte v pohostinstve stretli p. Alexandra Kováča, ktorý i vo svojich 88 rokoch vypomáhal chalanom v Skrýšnej na poslednej akcii. Tých ešte bude určite v tejto lokalite treba vykonať viac, uvidíme, ako sa nám jaskyňa za prácu odvďačí.