Autor: Michal Uriča

Prírodná rezervácia Adršpašsko-Teplické skaly

Adršpašsko-teplické skály ležia severovýchodne od mesta Trutnov, v tesnej blízkosti poľsko českej hranice. Ľudia o týchto miestach dlho nevedeli, ukrývali sa sem len v prípade ohrozenia. Až v 18. storočí sem začali vstupovať aktívnejšie priekopníci turistiky. V roku 1824 vznikol v oblasti veľký požiar, ktorý zničil takmer celý lesný porast. Týmto sa stalo skalné mesto prístupnejším a začali sa budovať prvé turistické cesty. Spolu s Teplickými skalami tvoria Adršpašské skaly nejvýznamnejšiu pieskovcovú plošinu Polickej panvy v Broumovskej vysočine s rozlohou 1803,4 ha. Od roku 1991 je prírodná rezervácia súčasťou CHKO Broumovsko.

Oblasť bola od prvohôr tektonickou zníženinou, na dne ktorej sa vytvorili jazerá a močiare. Takto vznikli neďaleké ložiská čierneho uhlia. V mladších druhohorách, cca pred 100 mil. rokov sem preniklo more a na jeho dne sa usadili mohutné vrstvy piesku. Ich vlastnou váhou a chemickými procesmi sa voľné zrná piesku spojili a premenili na horninu pieskovec. Proces poklesu a vynárania sa niekoľkokrát opakoval a tak sa premiešavali i jednotlivé vrstvy. Vyzdvihnutím českého masívu v treťohorách more definitívne ustúpilo. Krajina sa formovala eróziou, zvetrávaním, odnosom materiálu až nadobudla dnešnú podobu. Najvyšším vrcholom je Starozámecký vrch (671 mnm), najvyšším skalným útvarom sú Milenci, ktorých výška od údolnej steny dosahuje cca 96 m. Náučný chodník má dĺžku cca 4 km a prehliadka môže trvať od 2-3 hodín podľa toho ako dlho sa návštevníci kochajú krásami pieskovcových útvarov.

Návštava Adršpašských skál

Výstup na Kľak a jeho tradíciu sme začali ešte v zime roku 2000. Vtedy sme sa v pätici vydali smerom k vrcholu, no nie na Štefana, ale o deň skôr, t.j. 25. decembra. Na túto túru nikdy nezabudnem, lebo ju sprevádzalo niekoľko udalostí, ktoré sú nezmazateľné z pamäti. Najskôr sme zistili v Rajci, že nemáme prípoj do Fačkova, tak sme si celú cestu prešľapali za hustého sneženia a silného vetra. Z Fačkova sme zahájili výstup, ktorý si dovoľujem nazvať trápením. Už v prvých metroch sme sa totiž brodili po kolená v neprešľapanom snehu a toho naviac neustále pribúdalo. Pod vrcholom malého Kľaku už snehu bolo po prsia a na Malý Kľak sme sa doplazili, aby sme v snehu nezapadali tak hlboko. Už predtým nás dvaja parťáci opustili a na tomto mieste sme sa aj my traja rozhodli pre vyčerpanie a otrasné počasie výstup ukončiť. Zostup taktiež nebol jednoduchý, silný vietor a sneženie zasypali našu pracne prešľapanú cestičku v niekoľkých minútach. Po príchode do Fačkova sme zistili, že pohostinstvo je zavreté a tak sme v mraze trpeli na zastávke ešte asi hodinu, pretože aj autobus kvôli počasiu meškal. Do Adršpašských skál sme sa dostali s CK Rokošport v polovici novembra, no počasie vzhľadom na ročné obdobie bolo prijateľné. Aspoň čo sa týka teploty. Inak po príchode v piatkové ráno vládla v ovzduší trochu melancholická nálada, zatiahnuté oblaky, spoza ktorých len miestami nesmelo vykuklo slniečko, akoby nás chceli odhovoriť od prehliadky. Našťastie naša nálada a nadšenie sa nedali počasím ovplyniť a pomaly sme vstúpili do skalného mesta, ktoré na už prvý pohľad žije svoj vlastný život. Už prvé kroky za Strážcom skál v piesočnatom podklade naznačujú, že sa v skalnom meste máme naozaj na čo tešiť. Ako prvý zo známejších útvarov sa objavuje Džbán, ktorého uško skutočne pripomína delfína. O kúsok ďalej už obdivujeme Cukrovú homoľu, ktorá sa vyníma ako ihla takmer uprostred chodníka. Ku nej vedie chodník mostíkom cez potok - rieku Metuju. Ďalším zaujímavý miestom je Gotická bránka, ktorú v roku 1839 nechal postaviť Luvík Karel Nádherný spolu so sieťou chdníkov, lávok, mostíkov a schodísk. Priznám sa, že vstup do Dlhej chodby cez Gotickú bránku mi trochu pripomenul putovanie Spoločenstva prsteňov cez Stredozem. Dlhá chodba sa vinie cez Slonie námestie, priesotry sa rozširujú až ďalej za Desaterom, kde stojí Zub. Za ním sa majestátne týči jedna z najvyšších skál Eliška. Na Hromovom kameni je zjavný dnes už nečitateľný odkaz o dramatickej príhode z minulosti - dvaja Angličania sa tu skalách v roku 1772 rozhodli pozorovať búrku a osem dní čakali na jej príchod. Keď už konečne prišla, rýchlo sa ponáhľali do skál a pred dažďom sa skryli po previsom. Zakrátko udrel blesk vedľa nich a z protiľahlého svahu sa uvoľnil veľký skalný blok, ktorý dopadol rovno pred vystrašených Angličanov a len zázrakom ich neprivalil. Za kameňom prichádzame na zaľudnené Malé námestie, v ktorého zákutí sa nachádza krásny Malý vodopád. Po schodisku z roku 1820 stúpame k Veľkému vodopádu, ešte po ceste však obdivujeme okrem iných i panorámu Donského kozáka. Veľký vodopád obdivujeme z úzkeho výklenku, kam v výšky 16 mestrov dopadá voda z Jazierka. To pochádza z prelomu 18. storočia, kedy tu nechali postaviť stavadlo a zadržovaná voda slúžila na splavovanie dreva. Od roku 1857 je to turistická atrakcia v podobe plavby na ľoďkách po vodách jazierka. Vraciame sa späť na Malé námestie, chodník odtiaľto pokračuje do nových častí, sprístupnených turistom od roku 1890. Ako prvý sa ukazuje výhľad na Milencov, najvyšší skalný útvar v oblasti. Zostupujeme dolu po úzkych schodíkoch a zabočujeme do ľava na odbočku ku Skalnej kaplnke, ktorá je venovaná pamiatke zosnulých horolezcov a nachádza sa tu i pamätná doska Josefa Emanuela Nádherného, ktorý tragicky zahynul pri pokuse o zdolanie skalnej steny Milencov. Pokračujeme stúpaním dalšou sústavou schodísk ku vyhliadke Veľká Panoráma, odkiaľ je nádherný výhľad na majestátne skalné útvary. Pokračujeme ďalej a pred nami sa objavujú vpravo Starostová, uprostred starosta a vľavo Štěpánska koruna. Predjeme pomedzi tieto útvary a skalné mesto opúšťame dlhou a uzučkou chodbičkou, ktorá dostala príznačné pomenovanie Myšia diera. Záverom prehliadkového okruhu je Ozvěna, kde sa pre turistov v minulosti hralo na lesnom roku a strieľalo z dela, pričom ozvena sa sedemkrát vracala z hradby Krížového vrchu. Na záver sme ešte prešli okruh okolo Lomu, čo je vlastne bývalá prieskovňa, zatopená spodnou vodou. A keďže sa ukázalo i slniečko, bola to krásna prechádzka v tichom prostredí okolo krásneho a čistučkého jazera, ktorú sme si dokonale vychutnali a celé Adršpašské skaly môžem každému len odporučiť.