U Láďu pod Radhoštem, alebo ako sme splnili sľub, že ho prídeme pozrieť
Autor: Martin Kiripolský
Deň prvý
V podstate, od kedy sa s Láďom poznáme, volá nás na návštevu jeho bydliska a pôsobiska. Toho roku po pár telefonátoch konečne sedíme v aute smer Frenštát. Miesto stretnutia sme ani nemuseli dohadovať – elektrotechnická priemyslovka. Počasie máme pravé aprílové. Čaká nás sneženie a Láďo, pripravený vyraziť. Dnes volíme ľahší výstup. Po zelenej na Velký Javorník. Je to 918 m vysoký vrchol Moravskoslezských Beskýd (Věrovických vrchov) juhozápadne od Frenštátu. Vyrážame priamo od školy. Cesta nás vedie okolo skokanských mostíkov. Tento šport tu má dlhú tradíciu. Príjemná cesta nás vedie okolo reštaurácie Rekovice a zrekonštruovaného rekreačného centra s pamätníkom TGM. Až po Horečky (580m) je to prechádzka. Posledný úsek už kráčame po snehu a vcelku strmých serpentínach. Cestu a čas si krátime debatou o výstupoch dôchodcov a zážitkoch na horách a v jaskyniach. Dole čisto smrekový les sa tu mení na bučinu. Snehu pribudlo a už tvorí súvislú pokrývku všade vôkol. Aj snežienky zasypalo. Vychádzame z lesa a v hmle už tušiť chatu. Chata bola postavená v roku 1935 a patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Beskydách. Turistická chata Podhorské jednoty Radhošť je s celoročnou prevádzkou, ale neposkytuje ubytovanie. Vedie na ňu aj asfaltová cesta, takže v lete tu býva veľa ľudí na bicykloch (najjednoduchší prístup je po modrej značke). V čase nášho príchodu je skoro prázdna. Vďačíme za to dnešnému počasiu. Pre hmlu nevidíme Lysú Horu, Smrk, Knahyňu ani Radhošť. Pri chate sa stretávajú všetky tri značky: z Frenštátu, Rožnova a Věrovíc. V príjemnom prostredí si doprajeme pivko a niečo na posilnenie (Radhošťská horká). Na vrchol je to 10 výškových metrov. Nachádza sa tu altánok a lavička. Len škoda, že nie je lepšie počasie. Na zostup volíme inú trasu. Strmo klesáme k osamotením domom a potom okolo potoka späť do Frenštátu. Dnes nás ešte čaká exkurzia mestom a miestnymi „hospodami“.
Deň druhý
Druhý deň je nádherné počasie. Preto vyrážame na Radhošť. Tento výrazný horský masív už oddávna ovplyvňuje dianie v okolitej krajine. S našimi hostiteľmi sa stretávame na autobusovej stanici. Autobusom sa presúvame niekoľko kilometrov do Trojanovíc na úpätie hrebeňa. Premáva tu eko vláčik a skoro historický unikát dvojsedačka na Poustevny. Niektorí z nás volia možnosť vychutnať si pohľad na krajinu z pohodlia sedačky, no ja stúpam najskôr asfaltkou neskôr serpentínami v lese pri zjazdovke. Od hotela Ráztoka (620m) na Poustevny (1018 m) nám to zaberie zhruba hodinku.
Toto v zime vyhlásené stredisko a v ostatných mesiacoch roka obľúbený turistický cieľ, je plný turistov. Nečudo, je víkend, pekne a z druhej strany sem premáva autobus! Horské sídlo Poustevny získalo svoje pomenovanie podľa mníchov, ktorý tu pôsobili v 18. storočí. Neskôr začal v blízkosti bývalej „poustevny“ stavať turistickú ubytovňu turistický spolok Pohorská jednota Radhošť (podobne sa zaslúžili o vybudovanie už spomínanej chaty na V. Javorníku). Architektúra miestnych budov je značne špecifická. Jedná sa o sloh tzv. ľudovej secesie s výrazným slovanským dekórom a súčasné dominanty, Libušín (čičmanské prvky) a Maměnku (valašské prvky), navrhoval architekt Dušan Jurkovič (okrem iného autor kolonády v Luhačoviciach, mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle, spoluautor projektu lanovej dráhy T.Lomnica – L.Štít). Výzdoba a časť interiéru zas pochádza od Mikoláše Aleše. Fakt nádhera.
Nachádza sa tu 7 lyžiarskych tratí s dĺžkou do 1200m a prevýšením do 220m. Celkom sympatické stredisko, potichu rozmýšľam cestou hore. Vedel by som si tu predstaviť aj víkend na lyžiach.
Po krátkom občerstvení sa zlatistým mokom – asi ani netreba písať akej značky, pokračujeme „hrebeňovkou“ spolu s davom. No nie však na dlho. Za niekoľko sto metrov a ešte s frgáľom v ruke odbočujeme k vchodu jaskyne Cirylka, no dnes sa do podzemia nevyberáme. Naše dámy nás už čakajú pri rovnomennej vyhliadke.
Radhošť býva tradične spojovaný s uctievaním pohanského boha Radegasta, boha pohostinnosti, plodnosti a úrody. Podľa legendy bola jeho modla uložená a uctievaná v podzemnom chráme. Táto na prvý pohľad „rozprávka“ má celkom reálne predpoklady v miestnych pseudokrasvých pieskovcových jaskyniach. Niektoré dosahujú dĺžku ja niekoľko sto metrov. Legenda ďalej hovorí, že v 9. storočí sem vystúpili Cyril a Metod a nechali modlu z hory odstrániť. Konajú sa tu každoročné oslavy letného slnovratu a aj púte, na vrchol Radhošťa. V skutočnosti sa na juhožných svahoch Radhošťa a Pousteven naozaj nachádza niekoľko terénnych depresí, prepadlín a pseudozávrtov. A samozrejme jaskýň. Medzi najväčšie patria: Cyrilka, Volařka, Černá hora, Na Záryjích a iné. Sú charakteristické hladkými stenami a absenciou sintru. Miestny im tu hovoria „ďůry“.
Náučný chodník vedúci z Pousteven na Vrchol Radhošťa má dĺžku približne 3 km a nachádza sa tu 9 informačných panelov. Po Cyrilke nás privádza k soche Radegasta s býčou hlavou, rohom hojnosti, kačicou a valašskými krpcami. Jej autorom je frenštádsky rodák Alojs Polášek. Teda autor originálu (umiestneného na radnici vo Frenštáte), pretože ten je nahradený dokonalou kópiou (aby sa socha uchránila pred vplyvom počasia), ktorej vytvorenie sponzoroval nošovický pivovar.
Chodník raz mierne stúpa, potom hneď klesá, je široký (púte) a vedie otvoreným hrebeňom s peknými výhľadmi. Už vidieť vysielač. Prichádzame na Radhošt. Okolo horskej chaty sme sa postupne „vyštverali“ na 1129 m vysoký vrchol. Nachádza sa tu zrekonštruovaná kaplnka v „Byzantskom štýle“, bronzové súsošie Cyrila a Metoda a vysielač. Po pár fotkách schádzame modrou značkou do sedla Pindule. Táto modrá vedie najskôr zjazdovkou a neskôr nádherným lesom a vidieť, že sa nachádza už mimo hlavného hrebeňa. Úzky chodník v tieni lesa je ešte miestami zľadovatený. V lete tu musí rásť obrovské množstvo čučoriedok a nižšie papradia. Na autobus dobiehame J. Tesne sme to stihli!. Je preplnený a je v ňom dusno. To len zvyšuje naše očakávania z návštevy miestneho malého pivovaru, dnes ešte plánujeme návštevu Kozlovíc.
Táto vychýrená reštaurácia s vlastným pivovarom sa nachádza v pôvodnej historickej budove bývalého fojtství z roku 1822. Je postavená z kameňa, pôvodných tehiel a dreva. Dole sa nachádza pivovar s otvorenými kvasnými kaďami z nerezu a priestorovým chladením. Je tu asi 100 miest na sedenie. A napriek tomu sme chvíľku museli hľadať miesto. Najväčšej obľube medzi hosťami sa teší domáce nefiltrované kvasnicové pivo plzenského typu – svetlé Valašský vojvoda a tmavé – Kozlovický fojt. K tomu gulášik a domáci „houskový knedlík“. Paráda. A obsluha v miestnych krojoch naozaj rýchlo podáva jedlo a pivko...pravá moravská pohostinnosť.
Deň tretí
Tretí deň volíme už len oddychovú návštevu neďalekého hradu Štramberk a jeho okolia. Dominantou tohto starého hradu je veža, zvaná Trúba. Je viditeľná už z diaľky. Parkujeme na historickom námestí, v tesnej blízkosti zrúcaniny. Hore vedú strmé schody v úzkej uličke. Hrad sa vypína na zámockom kopci nad lašským mestom Štramberk, pripomínajúcom slovenskú Kremnicu. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1359, kedy boli mestu udelené zemepanské práva. Z kedysi mohutného stredovekého hradu zostali len múry vnútorného hradného opevnenia a predovšetkým veža typu Bergfrit, prerobená koncom 20. storočia na turistickú rozhľadňu. Na „hornom“ hrade sa nachádza chata dr. Hrstky, poskytujúca občerstvenie a Jaruňkova útulňa, momentálne slúžiaca na predaj vstupeniek a suvenírov. Na vrchol hradnej veže (40m) vedie drevené schodisko a nachádza sa tam kruhová vyhliadka na okolitý kraj. Kotouč, Biela hora, masív Beskýd, Starojický kopec s „Moravskou bránou“. Z hradu zostupujeme malebnými uličkami mesta popri zachovalých drevených a polodrevených malomestských domoch s ukážkami nielen architektúry, ale ja remesiel. Vyhlásené sú aj štramberské uši, miestne anízové pečivo, pečené na počesť porážky Turkov.
Z hradu sa vyberáme na protiľahlý kopec Kotouč. Nachádza sa tu jaskyňa Šipka. Štramberský kras je významný hlavne z archeologického hľadiska. V roku 1880 tu gymnaziálny profesor K.J.Maška našiel úlomok čeľuste neandertálskeho dieťaťa. Štramberský kras vznikol vodným tokom dnes obtekajúcim kopec Kotouč na úrovni dnešných jaskýň. Tento tok prerazil rebro Šipky, Psího kostelíku, a pravdepodobne aj Čertovej diery ešte v pred ľadových dobých dobách. Neskôr topiaci sa ľad vyplavil všetky riečne sedimenty z jaskýň. Portál jaskyne Šipka je vysoký 9 metrov. Jaskyňa ďalej pokračuje Propástkou, ktorá vznikla zrútením stropu a dvomi vetvami – Jazvečou dierou (19m) a Krápnikovou chodbou (38 m). Cesta tam aj späť vedie Národným sadom.
Týmto sme naplnili „veľkonočný“ program na severnej Morave. Miestni mládenci nechodia šibať s korbáčom z vŕbových prútov, ale s vetvičkou z borievky, no a voda, tá sa tu používa ako aj u nás – studená a veľa.
Na záver by som chcel poďakovať nášmu kamarátovi Láďovi, ktorý nám robil sprievodcu po jeho rodisku a pôsobisku. Vďaka jeho znalosti miestnych zákutí a pomerov sme strávili nezabudnuteľné tri dni v regióne pod Radhošťom.
