Autor: Michal Uriča

Hrad Roimund v Prírodnom parku Ještěd

Země česká je hradmi či zámkami v rôznom stave môže pochváliť naozaj v hojnom počte. Pri našom pobyte v severných Čechách sme sa vybrali pozrieť si tri takéto pamiatky. Takže poďme na to, dnes sa na zúbok pozrieme menej známemu hradu Roimund, ktorý nepoznali ani majitelia nášho penziónu, vzdialeného asi 15 kilometrov.

Hrad s krátkou ale pestrou históriou

Hrad podľa dobových zápisov postavil ešte v roku 1347 Jan z Donína a meno hradu bolo zvolené na počesť čerstvého kráľa Karola (franc. Roimont, tj. kráľova hora). Hrad sa snažil získať výbojný lúpežník Jan z Vartemberku a nakoniec sa mu podarilo získať ho od Lužických pánov vámenou za voľný obchod. Z hradu sa stalo obávané lúpežnické sídlo a nájazdy lúpežníkov strpčovali život mestám v lužickej oblasti. Ako to však chodí, došiel na psa mráz a objavil sa nový nepriateľ pre oba tábory. Boli to husiti. Po ukončení ich vyčíňania sa opäť stal Roimund základňou pre nájazdy do lužickej oblasti. Nečudo, že keď sa lužickým pánom naskytla možnosť, po ovládnutí hradu tento okolo roku 1450 zbúrali a hoci sa ešte následne stal útočiskom lúpežníkov, nik ho už neobnovil.

Vychádzka na hrad

Zrúcanina hradu Roimund leží v Prírodnom parku Ještěd a je možné dostať sa k nemu z niekoľkých smerov. Ja som si zvolil ten najjednoduchší, nakoľko i napriek krátkej prechádzke som na chrbáte niesol značný náklad – nosič so synom.

Začali sme hľadaním turistikej značky „Na Rozkoši“, ale rozkoš to nebola. Nechcelo sa mi najskôr veriť tomu, čo ukazovala mapa, totiž, ze by s rýchlostnej cesty mohla byť urobená odbočka uprostred lesa. Tak som sa trošku pomotal po okolitých dedinách až som prišiel k tomu, že takáto odbočka na štvorprúdovej ceste byť naozaj môže.

Naložil som synáka do nosiča a cez most ponad diaľnicu som sa pustil do lesa. V pohodičke, po asfaltke, ktorá sa ako slimák či exkrement z nosnej dutiny ťahá lesom v ležérnych serpentínach. Les je príjemný a kľudný, nikde ani nohy, len na pár miestach idylku narúšajú čerstvé rúbane. Asflatka naberá na sklone, dolu pod nami začujeme bzukot motorovej píly a onedlho už vidíme partičku pracujúcu na lesnom poraste. Aspoň do synovho slovníčka pri komentovaní ch aktivity pribúdajú nové slovíčka.

Prechádzame na lesnú cestu. Vcelku strmú, na čele už sa objavujú pod mojim nákladom na chrbáte aj nejaké tie kvapky potu :-) Netrvalo dlho a sme na rázcestí pod hradom, už je to len brnkačka, snáď dvesto metrov. Lenže, kde je ten hrad?

Nuž, hrad Roimund asi ani nenapĺňa definíciu zrúcanina, ak teda nejaká existuje. Hrad Roimund je ruina v značnom štádiu rozkladu. Nevadí, stále sa v celkom dobrom stave zachovala aspoň jedna hradba a stále su veľmi jasne viditeľné kontúry obranného valu a priekopy. Svoju atmosféru, ako to už u zrúcanín býva, má aj Roimund a tak moje zábavné rozprávanie pre účely rozptýlenia syna pokračujú o kráľovi a princeznej, ktorí tu kedysi bývali.

S kľudom a vyvetraní sa vraciame k autu a tešíme sa na zajtrajšok, čaká nás o niečo zaujímavejší hrad Hamrštejn.