Národný park Velika Paklenica

Autor: Michal Kiripolský

Aj tohtoročná dovolenka sa odohrávala pri slovenskom mori v Chorvátsku. Tentokrát sme boli na Makarskej riviére a cestou domov sme si naplánovali zastávku v Národnom parku Paklenica. Teraz už môžem povedať, že je to nádherné miesto na spríjemnenie si dlhej cesty cez Chorvátsko.

Národný park sa nachádza na brehu Jadranského mora, v Južnom Velebite, 45 km od mesta Zadar. Vstup sa nachádza priamo v obci Marasovici. Celý NP (95 km2) je tvorený z dvoch častí – Veľká Paklenica a Malá Paklenica – dva kaňony ktorými pretekajú rovnomenné horské potoky. Najvyšším vrchom je Vaganski vrch 1757 mnm. Vzhľadom na to, že NP je tvorený vápencom a dolomitom, nachádza sa tu veľké množstvo krasových javov. Najväčšou a najznámenšou, takisto aj najbohatšou na výzdobu je jaskyňa Manita pec. Takisto je význačný aj bohatou faunou a flórou. Meno parku je odvodené podľa z borovicovej miazgy, ktorú volajú „paklina“. Táto bola používaná v tradičnej medicíne a na ošetrovanie dreva.

Turisticky vyhľadávanou atrakciou je kaňon Veľká Paklenica. Zlákal aj nás. Auto parkujeme pred deviatou na parkovisku v NP. Ako sa neskôr ukázalo oplatí sa prísť čo najskôr kvôli vysokej návštevnosti parku. Ušetrili sme si šliapanie pomerne veľkej vzdialenosti od hlavného vchodu až po koniec cesty, kde začína samotný kaňon. Vstup je spoplatnený sumou 40 kuna za osobu. Po zaplatení vstupného si berieme na „vrátnici“ malú brožúrku o NP v českom jazyku a vydávame sa za príjemnými zážitkami. Na pláne máme dostať sa až k horskej chate na konci kaňonu Velika Paklenica, čo by malo trvať približne 2 hodiny. Hneď na úvod nás upútava nádhera okolitého prostredia. Kaňon je naozaj pomerne hlboký, steny sú vysoké približne 500-700 m. Turistický chodník je lemovaný až po horskú chatu informačnými tabuľami. Už od prvých krokov sme uisťovaní, že toto je raj pre skalolezcov (počiatky alpinizmu sa datujú v tejto oblasti do roku 1938). Množstvo ciest (dnes ich je viac ako 360 rôznej náročnosti) je obsadených skupinkami nadšencov tohoto športu, zvierajúcimi sprievodcov lezeckými lokalitami. Podľa toho, čo poučujeme, sú tu lezci z rôznych kútov Európy. Nástupy k jednotlivým cestám sú dokonale označené na turistickom chodníku. Po krátkom úvode po širokom dne kaňonu začíname stúpať po skalnatom chodníku ďalej. Už o pár minút míňame odbočku asi ku najznámejšej a najvyhľadávanejšej lezeckej ceste Anica Kuk. Prechádzame popri studničke a dostávame sa do strednej časti našej trasy. Tá vedie malebným chodníkom na dne rozšíreného údolia a za krátko sa dostávame na odbočku k jaskyni Manita pec. Rozhodujeme sa nechať si návštevu jaskyne na spiatočnú cestu a pokračujeme nenáročným chodníkom popri horskom potoku, ktorý je však momentálne bez vody. Scenéria je malebná a v stenách údolia nachádzame množstvo rôzne veľkých jaskýň. Míňame starý vodný mlyn a prichádzame a prechádzame popri hájovni Lugarnica (možnosť občerstviť sa). Dostávame sa do záverečnej fázy našej túry a pomaly prichádzame k horskej chate Paklenica. Cesta až sem nám trvá zhruba 1,5 hodiny. Víta náš zvonku príjemne vyzerajúca chata s možnosťou občerstviť sa (využili sme ponuku plechovkové Karlovačko za 18 kuna) a takisto ponúkajúca ubytovanie. Chata je v správe turistického združenia zo Zadaru. Disponuje kapacitou 45 lôžok. Ubytovanie sa dá zarezervovať prostredníctvom telefónu alebo mailu, ale nie je vôbec lacné (člen 45 kuna/deň, nečlen 65 kuna/deň). Tak ako chata vyzerá lákavo zvonku, zvnútra to už nie je také príjemné a takisto si viem na takomto mieste predstaviť aj inak upravené okolie. Po malom občerstvení sa vydávame na cestu k odbočke ku jaskyni Manita pec. Rezkým krokom už o pár minút stúpame k jaskyni. Naša predstava rýchleho výstupu sa s pribúdajúcimi metrami nadmorskej výšky rozplýva a 40 minút, písaných aj na ceduli pri odbočke, vytrvalo šliapeme po skalnatom serpentínovom chodníku pod obedným slnkom nahor strmým svahom. Počas krátkych prestávok sa kocháme nádherným výhľadom na okolie. Stojí za to vyšliapať si sem aj kvôli, tomu aby si človek takto pri pohľade zhora uvedomil, kde sa vôbec nachádza. Spotení sa konečne ocitáme pred vstupom do jaskyne. Sme „stiahnutí“ o ďalších 15 kuna na osobu za vstupné. Príjemne nás prekvapuje možnosť kúpiť si vodu a colu. Vstupné a výstup sem do jaskyne určite stojí za to. Odmenení sme prehliadkou jaskyne s dĺžkou 175 m, hĺbkou 35 a pomerne bohatou výzdobou. Jaskyňa bola objavená na začiatku 20. storočia a sprístupnená v roku 1937. Jaskyňu je možné navštíviť iba so sprievodcom. Po približne 30 minútovom schladení v jaskyni už pokračujeme v zostupe až na začiatok celého kaňonu. Lezecký ruch tu vôbec neutícha. Dostávame sa až k autu, prezliekame sa a po zhruba šiestich hodinách strávených turistikou po NP Velika Paklenica sa spokojní a príjemne unavení vydávame na cestu domov. Návštevu tohto nádherného miesta vrelo odporúčam.

Užitočné informácie

Vstupné do parku (2010):
40 kuna/osoba
Prevádzka:
celoročná
Jaskyňa Manita pec:
otváracia doba: apríl, máj, jún, október – niektoré dni do týždňa od 10:00 do 13:00, júl, august, september – denne od 10:00 do 13:00
Horská chata Paklenica:
otvorená od 15.júna do 15.septembra denne, inak len počas víkendov
Charakteristika trasy:
Čas popisovanej túry cca 6 hodín, nenáročná turistika s mierne náročným výstupom k jaskyni, prehliadka jaskyne cca 30 min. Kvôli skalnatému terénu nutnosť dobrej turistickej obuvi.
Ubytovanie:
Možnosť ubytovania v kempe neďaleko vstupu do NP – info a cenník na stránke NP
Ďalšie info:
www.paklenica.hr - Stránky NP

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil