Autor: Michal Uriča

Počasie si nevyberieš

Ráno prvé kroky každého po prebudení vedú ku oknu, aby skontroloval aktuálne počasie. Táto aktivita sa nakoniec stala pri nepriaznivom počasí našou každodennou rozcvičkou pri našom pobyte v talianskych Dolomitoch. Dnes máme na pláne nenáročnú okružnú túru v oblasti Cunturines a Fanis. Počasie nie je práve najkrajšie, no i tak sa vyberáme smerom na San Cassianoa ďalej na chatu Capanna Alpina, kde na veľkom parkovisku nechávame auto. Priamo z parkoviska začína turistický chodník, ktorý sa po chvíli rozdeľuje na dva smery. Moje nadšenie a hlad po horách je také veľké, že sa musím krotiť, aby som v prvých metroch neprišiel ku infarktu, ktorý zvykne nedočkavých turistov kosiť pár sto metrov od nástupu na túru.

Risk je zisk...skutočne?

Vyberáme sa chodníkom č. 11, ktorí vedie smerom na Fanestal a Fanes Hütte. Po miernejšom nástupe začíname prudko stúpať a chodník sa viac krát mení zo sute na schody z brvien. Na konci stúpania sa dostávame do vysoko položeného údolia Fanestal a pokračujeme ďalej po mierne zvlnenom teréne. Cesta v tomto úseku je nenáročná, škoda, že kvôli mrakom nemáme lepší výhľad na skalné masívy, ktoré nás obklopujú. Z jednej strany je to trojtisícovka Cunturines, z druhej strany sa nám občas medzi mrakmi ukáže niektorý z vrcholov skupiny Fanis, či Campestrin. Prichádzame na ráczestie trasy č. 11, ktorá pokračuje ďalej na Fanes Hütte a trasy č.1, ktorá je jednou z diaľkových ciest Dolomiten Hohenweg. Tu opäť stúpame a pomaly sa blížime k sedlu Forcella del Lago.

Počasie si naozaj nevyberieš...

Neďaleko od sedla zastavujem a obzerám sa späť za skupinkou, kde kráča Janka, Maťo a Mišo a využívam zastávku na kontrolu počasia. A vtedy zisťujem, že všetko zlé, čo sa nám zatiaľ vyhýbalo sa práve teraz na nás valí. Po krátkej porade o návrate nám už ani nič iné neostáva, lebo prvé kvapky už padajú. Čoskoro sa pridáva i krupobitie a dlho na seba nenechajú čakať ani hromy-blesky. Zostupujeme do údolia, kde sa ukrývame v nízkej kosodrevine, aby sme nevytŕčali, sediac pritom na batohoch. Vtedy spozorujeme družstvo, ktoré v tej hrmavici zostupuje z masívu Centurines. Pri takom pohľade sme si uvedomili, že na tom nie sme vlastne až tak zle. Búrka sa niekoľkokrát otočí, až nám nakoniec definitívne dá pokoj. Znechutení a premočení sa vraciame ku autu, kde sušíme veci. Dnes nás počasie obralo o prechod sedla Forcella del Lago, zostup suťoviskom ku jazeru Lago di Lagazuoi, kde sa údajne dá vykúpať a návrat cez chatu Rifugio Scotoni, odkiaľ je možné pozorovať juhozápadnú stenu Cima Scotoni, obľúbenú najmä medzi horolezcami.