Autor: Michal Uriča

Minulý rok sme v Dolomitoch snívali o viacerých ferratách, no osud chcel aby sme sa mnohé nedostali. Keď sme si po zlom zážitku a zmoknutí v búrke spravili výlet do okolia Corvary, obdivovali sme na prvý pohľad zaujímavú ferratu na vrchol Piz da Lech. Najmä vo vrcholovej časti zaistenej cesty sa nám zdal úsek priťažký, nevediac, že sú tam inštalované rebríky... V tomto roku som po úspešnom zdolaní ferrát Ettore Boveru a Via de Luca usúdil, že túto ferratu skúsime, náhradou za pôvodne plánovanú ferratu Albino Michielli Strobel na Punta Fiames, pretože na Cortinu D´Ampezzo sme sa najazdili už dostatočne. O tom, že to nebol zlý nápad, sme sa presvedčili v predposledný deň nášho pobytu v Dolomitoch.

Keďže sme predchádzajúce rána vstávali pomerne skoro kvôli dlhšiemu presunu, posunuli sme budíček a odchod o niečo neskôr na ôsmu hodinu. Cesta do Corvary nám nezabrala viac ako 30 minút a po odparkovaní áut pri dolnej stanici lanovky už vzorne stojíme frontu na lístky za objemnou skupinou dôchodcov. Na hornej stanici kabínkovej lanovky - Crep de Mont - presadáme na sedačkovú lanovku, ktorá je sama o sebe zážitkom, vďaka krásnym výhľadom do okolia, ktoré sa stúpaním do cieľovej stanice stále zlepšujú. Vďaka krásnemu počasiu máme výhľad na Marmoladu ako z pohľadnice, nezaostávajú ani skupiny ako Fanes či Tofanes a svoje čaro má aj krásne pleso Boesee po pravej strany pri jazde nahor.

Horná stanica lanovky na Plane de Sasssa sa nachádza vo výške 2538 metrov a tomu zodpovedá aj ranná teplota. Neváhame a zahrievame sa prístupom ku samotnému nástupu na ferratu. K tomu je potrebné vybrať sa po vystúpení z lanovky vpravo, presne podľa smerovníkov. Po pár minútach chôdze sú tu ďalšie smerovníky, vpravo vedie cesta ku normálke na Boeseekofel (naša zostupová trasa), vľavo mierne do kopca stúpa chodníček ku ferratám Vallon a Piz da Lech. Nakoniec sa odpájame ešte raz vpravo pod skalný masív, kde sa nachádza nástup na ferratu na Piz da Lech. Tesne po našom príchode na cestu nastupuje trojica českých turistov, a za nami postupne hromadí asi pätnástka ďalších turistov. Stále to však je v norme a hlavnému náporu sa vyhýbame. Po vystrojení nastupujeme na cestu, ktorá je vedie po sérií skalných stupňov, takže sa tu nejedná o nejaké dlhšie neprerušené lezenie. Prelezieme skalný stupeň, presúvame sa k ďalšiemu a tak stále dookola. Nakoniec doliezame ku dvom rebríkom na kolmej stene, ktoré na prvý pohľad vzbudzujú rešpekt. Nasledujú priamo po sebe s medzerou asi dvoch metrov, ktorú treba samozrejme preliezť. Naštastie pred nami len spomínaná trojica a tak sa na nástup dostávame takmer okamžite. Ostatní za nami, si už ale museli trochu počkať, lebo tu sa náš postup výrazne spomalil. Viem si predstaviť, že v rušný deň sa tu asi na rebríky čaká dosť dlho, ostatne potvrdilo mi to niekoľko recenzií, ktoré som si prečítal. Asi najhoršie miesto je záver a opúšťanie druhého rebríka, pretože táto pasáž má svoj mierny previs a s batomov to pekne ťahá od steny, ale zvládli smeto. Za rebríkmi už ferrata v podstate končí, ak si odmyslíme niekoľko málo zaistených úsekov, ktoré však nie sú nijak obzlášť náročné a istenie je skôr na okrasu. Záver je o dobre značenom vystúpaní na vrchol v nenáročnom teréne a nasleduje krátky prechod vrcholovým hrebeňom až ku vrcholovému krížu. Čo sa nená zabudnúť sú nádherné výhľady na celú skupinu Sella, vďaka skvelej viditeľnosti dovidíme až na Rakúske Alpy a zasnežené vrcholy Grossglockneru či Grossvenedigeru. V takomto počasí je to radosť a na vrchole si doprajeme oddych, počas ktorého sa vedľa nás premelie množstvo ľudí, ktorí vystúpali na vrchol za nami.

Zostup vedie nenáročným svahom, nepríjemné sú niektoré úseky so sutinovým povrchom, odmenou je výhľad na kolmú stenu s rebríkmi, kde si vychutnávame snahu lezcov za nami a sme radi, že sme ich bez ujmy prekonali. Za kramlami sa odpájame z chodníka vpravo a smerujeme späť na Plan de Sass. V tomto úseku je ešte zopár metrov oceľového istenia, niekedy na udržanie stability prídu vhod. Na konci pešieho zostupu už nás čaká lanovka, na ktorú kvôli obedňajšej sieste chvíľu ešte čakáme. V Corvare nakupujeme suveníry a darčeky a presúvame sa späť na ubytovanie, kde si doprajeme výdatnú večeru pred dňom odchodu.