Autor: Michal Uriča

Štart - Passo Falzarego

Zobudili sme sa do rána, v ktorom sa počasie zase raz akosi nevie rozhodnúť, ako sa má správať. Hmla, mraky, občas nesmelé slniečko, to bol obraz, aký sa striedal po našom príchode na parkovisko v priesmyku Passo Falzarego. Tento frekventovaný horský prechod je východiskom pre viacero turistických ciest, naviac z neho premáva lanová dráha na vrchol Lagazuoi, ľudí tu teda môžete v sezóne očakávať požehnane. Prišli sme však dostatočne skoro ráno, takže miesta na parkovanie je tu dostatok a naviac bezplatne. Náš cieľ pre dnešnú túru je jasný, sú to vrcholy Monte Averau a Monte Nuvolau.

Monte Averau - ukrytý v mrakoch

Prechádzame okolo stanice lanovky, niekoľkých gift shopov a vyrážame na chodník č. 1, ktorý smeruje k nášmu cieľu a je súčasťou diaľkovej cesty Dolomiten Hohenweg. Monte Averau, kam smerujeme je zahalený v hustých mrakoch, stúpame však i napriek tomu ďalej. Spočiatku kráčame po lúke, chodník je naširoko vychodený a po dažďoch rozbahnený, naše topánky dostávajú červený nádych, zemina je s najväčšou pravdepodobnosťou plná železa. Postupne sa dostávame do kamenistého terénu, kde je potrebné prekonať niekoľko strmších úsekov, nie je ich však veľa a prevýšenie nie je až také tragické. V sedle Forcella Averau dobiehame skupinku starších turistov z Talianska, naneštastie sa nám ich nedarí obísť, nakoľko cesta od sedla pokračuje traverzom strmého suťoviska po masívom Monte Averau. Pod nami sa nachádza nádherné skalné mestečko bizardných tvarov. Po absolvovaní traverzu prichádzame do sedla Forcella Nuvolau, kde sa pripravujeme na výstup zabezpečenou cestou na Monte Averau. Dlho sa tu nezdržujeme, pretože vďaka lanovkám sa tu rýchlo hromadia ľudia. Označeným chodníkom sa vydávame ku nástupu zabezpečenej cesty, serpentínami v sutinatom teréne sa dostávame na miesto, kde začína istenie fixnými oceľovými lanami. Sprievodca uvádza, že sa jedná o jednoduchú ferratu pre začiatočníkov a tento popis sa zhoduje so skutočnosťou. Zaistená cesta nie je dlhšia ako 100-150 mestrov a prevýšenie sa pohodlne zmestí do 50 metrov. Po dolezení posledného úseku sa ocitáme v kotli pod vrcholom, po 15 minútach už stojíme na vrchole. Naneštastie je viditeľnosť minimálna a na očakávané výhľady môžeme zabudnúť. Zostupujeme z vrcholu, na zaistenej ceste je premávka ako na obchodnej pasáži. Na chate v sedle si doprajeme občerstvenie a vyrážame na vrchol Monte Nuvolau, kde sa priamo na vrchole nachádza chata. Výstup opäť netrvá dlho a keďže mraky čiastočne ustúpili, môžeme si v plnej kráse vychutnať pohľad na Monte Averau, ktorý nás predtým privítal v mrakoch. Monte Nuvolau samotný nepatrí do kategórie vychýrených vrcholov Dolomitov, no na druhej strane ponúka nádherný panoramatický výhľad na oveľa slávnejšie vrcholy ako napríklad Marmolada, Lagazuoi, Tofany, Sorapiss, Antelao, Civetta či ďalšie. Aj preto má nenáročný výstup svoju krásu a pivku na chate padne na úžitok.

Čas na zostup

Zostupová trasa, ktorou sa vydáme má označenie 439, nad chatou Rifugio Scoiattoli odbočujeme na trasu číslo 440. Za zmienku tu stojí krásny pohľad na veže Cinque Torri, ktoré tvoria súčasť zachovaných spomienok na prudké boje z prvej svetovej vojny. Celý systém v tejto oblasti pozostával z pozícií na vrchole Hexenstein, Cinque Torri a celý masív Lagazuoi je prevŕtaný šachtami. Všetky tieto pamiatky je možné navštíviť. Zostup je nenáročný, v závere nás ešte čaká mierne stúpanie späť na Passo Falzarego. Tu je oproti skorému ránu nášho príchodu evidentne viac ľudí a premávka je pomerne hustá. Pohľadom z priesmyku nás zaujal už spomínaný vrchol Hexenstein (Sass di Stria), ktorý sme si vybrali ako ďalší cieľ pre výstup. O tom už ale viac v inom článku.