Autor: Michal Uriča

Platená cesta

Keďže náš cieľ je pomerne vzdialený od nášho privátu v údolí Gadertal, budíček je zavčasu ráno. Presúvame sa autom cez San Cassiano, Passo Falzarego, Cortinu D´Ampezzo a Misurinu na Rifugio Auronzo. Hneď za Misurinou nás však nepoteší mýtna stanica, kde musíme za automobil zaplatiť 20 EUR. Hreje nás aspoň pocit, že celé prevýšenie nemusíme vydupať po svojich a auto môžeme v kľude odstaviť na parkovisku pri chate pod masívom preslávených Drei Zinnen. Nie je to ten známy pohľad z pohľadníc, pre ten si ešte musíme prešľapať aspoň do sedla Paternsattel, ideálny je z chaty Drei Zinnen Hütte.

Pokojný začiatok

Nástup na túru je úplne pohodový, po širokej vozovej ceste s označením 101, resp.104 sa presúvame ku chate Rifugio Lavaredo. Keďže prevýšenie v tomto úseku je takmer nulové, ľudí je tu požehnane a postupujeme rýchlo ďalej. Výstup do sedla Paternsattel už zástupy ľudí prerieďuje, v sedle sa už črtajú známe pohľady na Drei Zinnen v plnej kráse. Predbežne už očami skúmame masív Paternkofelu, kadiaľ by sme sa do sedla mali vrátiť. Vidíme vystrieľané otvory, a rímsu kadiaľ vedie stará vojnová cesta z prvej svetovej vojny. Už sme nedočkaví a preto vykračujeme traverzom ku chate Drei Zinnen Hütte (ciest je tu na výber viacero, pokračuje aj vozová cesta, ktorá sa tiahne od Rifugio Auronzo). Vyberáme si vyššie položený traverz, ktorý sa javí ako najakčnejší a najmenej frekventovaný. Samozrejme, že očkakávame i super výhľady na Drei Zinnen. Tie sa nám aj postupne ukazujú, azda najkrajší je výhľad z Drei Zinnen Hütte, kde si na chvíľu oddýchneme. Pri chate je i pekné pleso, ktoré stojí za pohľad. Smerom ku vojnovej štrbinovej ceste Paternkofelom už smerujú len zdatnejší turisti s patričným vybavením, nakoľko vedie tunelmi a vzdušnými zabezpečenými úsekmi via ferraty.

Tunely, via ferrata

Od chaty sa vydávame na výstup po chvíli začína tunel, kde vhod príde čelovka a prilba. Tunel je na niekoľkých miestach prerušený oknami a strieľňami až napokon končí pri nástupe do zabezpečenej cesty. Tu je niekoľko úsekov lezeckej obtiažnosti I., no v globále nie je výstup veľmi náročný. Pri priemernej kondícií a prekonaní strachu z výšky v exponovaných úsekoch nie je problém cestu prekonať. Pre bezpečný výstup však doporučujem použiť via ferrata set. Oceľové laná končia v sedle Paßportenscharte. Z tohoto miesta je možné vydať sa tromi smermi. Jedna možnosť je vystúpať po dvoch zaistených skokoch a vrcholovej suti na vrchol Paternkoffel. Keďže je tu však už nasnežené a zo steny sa cez lezecké úseky valí voda, od útoku na vrchol upúšťame. Druhá možnosť je pokračovať starou štrbinovou cestou, ktorú zrekonštruovali v rokoch 1974 a 1975 až na chatu Büllele Joch Hütte. My sa vydávame treťou cestou a to smerom na Paternsattel. Spočiatku cesta klesá, ďalej pokračuje traverzom po úzkej rímse, miestami je zabezpečená oceľovými lanami. V stene je opäť na viacerých miestach možnosť výhľadu na Drei Zinnen cez vystrieľané otvory, najkrajší je v mieste, kde sa cesta priamo presúva na stranu otočenú priamo k Drei Zinnen. Rímsa odiaľto pokračuje ďalej a cesta končí tunelom, z ktorého už zostupujeme do sedla Paternsattel, kadiaľ sme už ráno prešli. Návrat je po tej istej trase, ku autu, ktoré stojí pri Rifugio Auronzo. Obdivujeme ešte pohľady na rozoklané veže skupiny Cadini a nakoniec vyrážame na cestu späť. Za priesmykom Passo Falzarego si ešte doslova vybehneme na vrchol Hexenstein, o tomto vrchole však viac v inom článku.