Autor: Martin Kiripolský

V tomto najstaršom národnom parku v Taliansku (1922) nájdete na rozlohe 70.000 ha prekrásne, ľadovcami formované údolia s meandrami horských riečok (800 m.n.m.) divoké alpské lúky s množstvom živočíchov a kvetov, veľké a hlboké jazerá, neskutočné skalné útvary, morény a kamenné polia a na samom vrchole majestátne biele ľadovce (4061m.n.m.).

Pohorie parku je tvorené metamorfovanými horninami príbuznými granitu a dioritu. Toto podložie spolu s poveternostnými podmienkami a nadmorskou výškou determinuje faunu a flóru v NP. Z nižších rastlín sú bohato zastúpené vlhkomilné machy, z vyšších druhov, hlavne popri tokoch ostrice, iskerníky aj druhy znášajúce podmáčané resp. sezónne zatopené stanovištia. Na horských lúkách typická alpínska kvetena: plesnivce, horce, astry...

Asi najväčším „frajerom“ z fauny je kozorožec, ktorý je aj symbolom parku. Pomerne ľahké je stretnúť čriedu kamzíkov alebo sedieť pri kolónii svišťov a pozorovať ako sa podvečer vyhrievajú na kameňoch.

Naším basecampom sa stal najvyššie položený kemp v Európe – PONT pri Vasavarenche (1960m.n.m.). Tento kemp je na výbornej úrovni v nádhernom prostredí údolia hneď pod najvyšším vrcholom Gr.Paradisom. Vedie k nemu dosť kľukatá cesta z mesta Villeneuve ležiaceho na diaľnici A5 Torino-Aosta. Príjemný personál sa denne stará o trávnik, prístupovú cestu, umyvárky so sprchami a toalety (na taliansky spôsob). Dokonca sú tu maličké potraviny (možnosť objednať si pečivo do 20:00) a hotelík s reštauráciou.

V čase nášho príchodu dosť prší, ale na druhý deň sa počasie vylepšilo a my vyrážame na aklimatačnú túru ma Mt. Tao Blanc (3469 m.n.m.). Strmé serpentíny začínajú priamo za kempom. Prichádzame ku krížu (2310m.n.m.) na začiatku údolia riečky Nora del Nivole, kde sa nám cez oblaky po prvý krát ukáže masív Paradisa a La Tresenty. Popri vodopáde stúpame na zvážnicu smerujúcu k Lago Negro. V jeho okolí stretávame čriedu kamzíkov a na skalách nad nami fotíme kozorožce. Po malom oddychu a obedíku pri Lagu pokračujeme výšvihom smerom k vrcholu Tao Blanc cez sedlo Col del Leynir (3084 m.n.m.). Kúsok nad sedlom sa rozhodujeme pre ukončenie výstupu a návrat do kempu, ešte dnes chceme vyšliapať na chatu pod Paradisom. Po malej pauze pokračujeme okolo veľkého a nádherného jazera Lago Rosset k chate Rifugio Albergo Savoia na jedno malé a drahé pivko. Táto chata sa nachádza v údolí rieky Nora del Nivole, ktoré po jeden a pol hodine príjemnej chôdze ústi pri kempe Pont. V údolí sa nachádzajú pomerne veľké kolónie svišťou, ktoré samozrejme s nadšením fotografujeme. Popri nekonečných meandroch prichádzame do kempu okolo 18. hodiny. Po sprche, krátkom oddychy, balení a porade ešte ten večer odchádzame na chatu Rifugio Vittorio Emanuele II. na opačnom svahu údolia. Serpentíny nám dali poriadne zabrať (hlavne mne) a tesne pred polnocou po rýchlej večeri líhame pod deky. Čaká nás krátky spánok v 2730 m.n.m. Ráno o 5 je plánovaný „útok“ na vrchol, aj keď neviem či taký ubiedený niekam pôjdem.

Je pol piatej a keďže máme všetko zbalené a ja sa cítim v poriadku, dávam „pokyn“ k výstupu. Pripájame sa k ostatným a poza chatu cez morénu Ghiacciaio del Grand Paradiso stúpame k ľadovcu. Lanové družstvo máme zostavené už dávno, takže obúvame mačky, navezujeme sa a začíname stúpať hore. Čaká nás ešte 1100 výškových metrov. Začína svietiť slnko a otvárajú sa nám nádherné výhľady na údolie, ktoré sme včera navštívili. Dokonca vidieť Mt.Blanc. Cesta nám ubieha pomaly, ale my sa vôbec neponáhľame. Kocháme sa nádhernými panorámami okolitých hôr. Po prekročení malej trhlinky, okolo 13 dosahuje sedlo a vrchol Grand Paradisa vo výške 4061 m.n.m.. V sedle sa fotíme, doprajeme si aj niečo pod zub. Na severovýchode je nádherne vidieť Monte Rossu aj Matterhorn. Na opačnej strane je Mt. Blanc a Francúzsko. Začíname zostupovať. Vôbec sa nezdalo že sme stúpali takým exponovaným terénom. Ľadovec je rýchlo za nami, zbavujeme sa mačiek a cepínov. Čaká nás najhorší úsek cesty – skalná moréna v ktorej existuje asi milión cestičiek no ani jedna priamo dole. Nebyť skalných mužíkov asi tam strávime o hodinku viac. Na chate si doprajeme veľké pivo, s našim sprievodcom preberáme zážitky z ľadovca a so zapadajúcim slnkom schádzame po „mojich“ serpentínach do kempu. O 21.si už mastíme bruchá vifonom a horalkou za odmenu. Ešte hlt pivka a už ležím v spacáku.

Všetkým vrelo odporúčam navštíviť tento NP a určite by som sa tam rád ešte vrátil.