Autor: Michal Uriča

Z Bergu na Königswarte

Koncom mája nás zastihla zrána upršaná sobota, no naše odhodlanie vyraziť aspoň na krátku vychádzku bolo silnejšie. Rozhodli sme sa preskúmať kopčeky u našich rakúskych susedov, konkrétne pri blízkom Bergu vyjsť na 344 metrov vysoký Königswarte. Tento kopec som obchádzal autom už mnohokrát a každý, kto touto cestou chodieva si určite všimol aj zrúcaninu hradu Pottenburg., ktorá sa vynára z o zalesneného svahu. Turisticky zaujímavejší by bol variant prechodu z Wolfstalu, ale kvôli zlému počasiu trasu skracujeme, alebo lepšie povedané upravujeme.

Po príchode do Bergu sa ako na potvoru rozprší a to poriadne husto. Čakáme teda v aute s nádejou, že sa mrak presunie ďalej a budeme môcť vyraziť. Asi po pol hodinke dážď ustáva a my už kráčame po uličkách úhľadného Bergu po modrej značke, ktorá nás vedie paralelne s ďalšími farbami. Opúšťame dedinu Berg pomedzi úhľadné domčeky a stúpame do kopca. Po chvíli prichádzame na prvú vyhliadku, kde sa nachádza i panel s leteckou mapou a značenými turistickými chodníkmi na Königswarte. Značky na stromoch sú na niektorých miestach také veľké, že mi pripomínajú nový umelecký smer „lesné stromové graffitti“. Cesta plynule z asfaltky prechádza do spevnenej štrkovej cesty, ktorá vedie na vrchol. Chodník je lemovaný hustým porastom rozličných stromov, najčastejšie sú zastúpené agáty, no svoje miesto tu majú napríklad i čerešne. Po daždi sme na chodníku osamelí a jediné zvuky prichádzajú od vyspevujúceho vtáctva. Pomaly prichádzame na vrchol Königswarte, prechádzame ešte okolo vojenského objektu a už sme na lúke pod rozhľadňou. Je tu niekoľko drevených lavičiek a stolov a celkovo je to veľmi príjemné miesto na oddych. Smerujeme ku rozhľadni a z informačných panelov čítame fakty z histórie a dozvedáme sa i zaujímavosti o samotnej rozhľadni – naviac i v slovenskom jazyku. Panel hovorí o tom, že vrch Königswarte slúžil už v minulosti ako pozorovací bod stratégov monarchie. Napoleón z tohoto miesta pozoroval svoje vojská pred bitkou pri Slavkove (Austerlitz) v roku 1805 a panovníci často toto miesto využívali ako vyhliadku pri vojenských prehliadkach. Výška samotnej rozhľadne je 22,7 metrov, a vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 19,2 metrov a až na jej vrchol si vyšliapnete 120 schodov.

Šliapeme teda po spomínaných schodoch a ako sa dostávame nad úroveň stromov, otvára sa nám nádherný výhľad do okolia. Vidíme Bratislavu, Devínsku Kobylu a Devín, Hainburg, Hundsheimer Kogel a ďalšie. Pri dobrej viditeľnosti je možné dohliadnuť až na Schneeberg či Rax. Pokochaní vyhliadkou zostupujeme a chystáme sa zostúpiť ku ruine hradu Pottenburg. Hneď za rozhľadňou pokračuje červená značka a po pár metroch v lese prekonávame oplotenie zvernice po zabudovanom rebríku. Tabuľa nás upozorňuje, že diviačia zver je nebezpečná a vstupujeme sem na vlastnú zodpovednosť. Po asfaltke kráčame sotva tri minúty, keď sa z lesa pred nami z hrmotom vyrúti diviačia rodinka s asi desiatimi malými prasiatkami. Našťastie ich nezaujímame a utekajú ďalej, smerom od nás. Po prvotnej panike sa upokojujeme, no Lenka už nie je ochotná pokračovať ďalej, a tak sa vraciame cez plot späť ku vyhliadke.

Na zostup do Bergu využívame opäť modrú značku, po ktorej pokračujeme ďalej. Pod lúčkou prechádzame cez bránu v ohrade z brvien a opäť vstupujeme do lesa. Tento chodník nie je až natoľko frekventovaný a mokrá tráva po kolená nám rosí topánky a nohavice. Po desiatich minútach sa značka stráca a tak postupujeme intuitívne po chodníku smerom ku žľabu s pozitívne vyzerajúcim smerovaním. V žľabe je už lesná cesta a čoskoro nachádzame ďalšie značenie. Vychádzame z lesa nad krásnym vinohradom a prechádzame pomedzi zelenajúce sa obilné polia. Tesne pred Bergom nachádzame tabuľu, na ktorej sa nám v tomto úseku kvôli výrubu ospravedlňujú za zníženú kvalitu značenia – hovoríme si, super, aspoň upozornia. Spokojní a zrelaxovaní sa vraciame ku autu a vyrážame do pár kilometrov vzdialenej Bratislavy.