Autor: Michal Uriča

Na kanoe dolu riekou Sella

Náš pobyt v španielskej provincii Asturias mal podľa plánov Filipa svoje pokračovanie. V sobotu sme vyliezli na vrchol Tiatordos a na nedeľu bol na programe splav rieky Sella. Všetko potrebné zaistila Filipova priateľka Sandra a tak sme už prišli vlastne na hotové. Ráno sa nemusíme príliš náhliť a môžeme si oddýchnuť po turistike z predchádzajúceho dňa. V kľude sa naraňajkujeme a po desiatej sadáme do áut smerom na asi 15 kilometrov vzdialený Arriondas. Počasie v Alisal odkiaľ vyrážame je typické, hmla a husté mraky, našťastie cestou do Arriondas sa mierne vyčasí a ukazuje sa aj slniečko. Parkujeme pri agentúre Sellastur, cez ktorú máme zaistené všetko potrebné pre náš splav.

Po príchode do agentúry platíme za samotný splav a dostávame potrebné vybavenie. Plastový súdok s proviantom, kam naviac ukladáme naše cennosti, záchranné vesty a pádla. Dostávame krátku inštruktáž ku vodáckej technike a samotnej trase splavu a už smerujeme ku vode. Čaká nás asi 15 kilometrov splavu v trvaní 3-4 hodín podľa nášho tempa. Po rieke už pláva mnoho lodiek, pretože tento splav je tu mimoriadne populárny, miestami to vyzerá na malú dopravnú zápchu. Páni z agentúry nám vždy pristavia dvojmiestne kanoe, nalodíme sa a poďho na rieku. Okamžite sa musíme chopiť pádiel, pretože premávka je naozaj hustá. Pádlujeme na kľudnejšie miesto, kde s loďkou Filipa a Sandry vytvárame tandem a pokračujeme ďalej. Čím ďalej pokračujeme po prúde rieky, tým sa štartové pole viac trhá a situácia na vode sa upokojuje. Technicky je splav nenáročný a tak sa môžeme kochať nádhernou scenériou hôr okolo nás. Spočiatku sa oboznamujeme s loďkami a riekou, neskôr na pokojnej rieke hľadáme „divokejšie“ miesta a s Filipom sa navzájom hecujeme, čo ktorá posádka prekoná a čo nie. Vrháme sa do miniperejí, naberáme vodu, aby sme ju potom rukami vylievali z lodiek von. Plávame pomedzi pováľané kmene stromov pri brehu a popod nízko visiace konáre stromov. Zdá sa, že to všetko zvládame viac či menej bez problémov...

Vtom sa pri ľavom brehu objavuje ďalšia výzva. Úzke miesto medzi brehom a veľkým balvanom v rieke. Voda tam naberá rýchlosť a valí sa tadiaľ ako cez lievik. Hecujem Filipa, že to nedokážu, jeho odpoveďou je nasmerovanie loďky práve týmto smerom. Zatáčame tam teda i my ale zaostávame asi o 20 metrov. Sledujem kanoe pred nami, Filip vzadu v silnejúcom prúde manévruje čo mu sily stačia. Začína mi byť jasné, že to naozaj nebude také ľahké. Kanoe pred nami má evidentne zlý smer nájazdu do úžiny a nebezpečne sa blíži svojim bokom ku balvanu, na ktorom sa triešti voda a leje sa do lievika. Je zle. Počujeme dutý zvuk - „bum“ - a kanoe s Filipom a Sandrou sa prevracia po náraze bokom do balvana. Rýchlo manévrujem pretože nás evidentne čaká to isté, a v poslednej chvíli sa balvanu a lieviku vyhýbame z pokojnejšej pravej strany. Obzeráme sa späť a sledujeme posádku cez palubu, ako ratuje kanoe a súdok. Filip okrem vody a prevrhnutej loďky bojuje i s plavkami, ktoré mu ako na potvoru padli na pol žrde a ukazuje okoliu svoje biele pozadie. Našťastie celú situáciu zvládajú bez ujmy na zdraví a hmotných škôd a o chvíľu už pádlujú k nám do pokojnej vody, kde ich čakáme. Navzájom sa doberáme a hľadáme miesto na pristátie pri brehu, kde sa plánujeme posilniť a Filip so Sandrou trochu pozbierať.

Pristávame v pokojnej vode pri ľavom brehu. Loďky vyťahujeme na bezpečné miesto a šplháme sa po brehu na krásnu zelenú lúku. Zo súdkov vyťahujeme občerstvenie, ktoré nám pribalili v agentúre (bagetu so zapečenou klobáskou, tuniakové croissanty, vodu a jabĺčka). Po občerstvení pokračujeme ďalej bez problémov, hecujeme sa už len raz, na mieste kde sa rieka rozdvojuje a jeden úsek je značený už z diaľky evidentnými značkami – nebezpečný úsek. Víťazia však naše priateľky, ktoré našim detinským nápadom s vervou odporujú. Lodiek ubúda čoraz viac, pretože ich po pravom brehu zbierajú jednotlivé agentúry. Niektoré trasy sa nám zdajú dosť krátke a sme radi, že sme Sandra za tie isté peniaze vybrala agentúru s najdlhšou trasou – nie nadarmo je najlepšie chodiť na neznámych miestach s domácimi. Nakoniec však končíme náš splav aj my, pár sto metrov nad dedinkou Alisal, kde by sme kľudne mohli aj ostať. Treba sa nám však vrátiť po autá do Arriondas. Kanoe nakladajú chlapci z agentúry na vozíky, tie zapriahajú za ich dodávky a bezpečne nás odvážajú späť do Arriondas. Tu sa po splave v agentúrnej budove ešte osprchujeme a vraciame zapožičané veci. Lúčime sa s Filipom a Sandrou s vďakou za parádny víkend v Picos de Europa.