Autor: Michal Uriča

Weinviertel

Viac než 675 podnikov na vinárskych cestách a cestičkách - od domov vinárov, cez tradičné rakúske vinárničky, vinotéky, vinárske hostince a domy s možnosťou prenocovania - sa nachádza vo vinárskej oblasti pozdĺž asi 400 kilometrov dlhej vínnej cesty Weinviertel v Rakúsku. Toto veľké územie sa delí na tri oblasti, resp. časti. Na západný Weinviertel, Veltlinenland a južný Weinviertel.

"Je to oblasť, ktorú sa určite oplatí navštíviť! Predstavte si nekonečné lány zrejúceho obilia... dlhé rady vyrovnaného a šťavnato zeleného viniča vykúkajúceho spoza kopčekov... v malebných uličkách jedna pivnička vedľa druhej... ruiny na vysoko čnejúcich skaliskách... múzeá plné s láskou opatrovaných historických klenotov a kuriozít... Takto víta región Weinviertel svojich návštevníkov. Jeho vlastné čaro však spočíva v pohostinnosti. V pohostinnosťi vinární, z kuchyní ktorých to, samozrejme podľa ročného obdobia, vonia miestnymi špecialitami - husacinou, divinou, dyňami, hubovými omeletami... spočíva v pohostinnosti izieb pre hostí, v ktorých sa musíte cítiť ako doma... v pohostinnosti koštoviek, pri ktorých vinár s láskou ponúka svoj skvelý mladý Veltlín zelený...“ (www.moska.sk)

Der Traminer

Posledný aprílový víkend sa skutočne vydaril a tentokrát sme pre zmenu naplánovali cykloturistickú akciu, naviac mimo hraníc Slovenska. Po hľadaní na Internete som narazil na cyklotrasy v oblasti Weinviertel, ktoré sú veľmi vtipne a tematicky ladené podľa názvov jednotlivých odrôd vína. Do oka mi padla cyklotrasa s názvom Der Traminer, ktorej začiatočný i koncový bod zároveň - mestečko Gänserndorf leží len 55 kilometrov od Bratislavy. Deklarovaná dĺžka je 62 kilometrov, no ako sa neskôr ukýzalo, autori pravdepodobne neuvádzajú v celkovej dĺžke príjazd a návrat do samotného Gänserndorfu. Dôležité pre nás boloi to, že trasa je vedená ako okruh a teda späť do východiskového bodu sa nemusíme vracať po tej istej trase.

V sobotu o desiatej teda nasadáme do auta a cez hraničný prechod Berg sa presúvame do Rakúska. Cez Hainburg a Marchegg sa asi po hodinke dostávame do Gänserndorfu, kde nechávame auto priamo pri železničnej stanici. No ako hľadáme, tak hľadáme a začiatok trasy Der Traminer nemôžeme nájsť. Dvojnásobne ľutujem, že to orientačný plánik z internetu nechal doma... Po krátkom blúdení sa dostávame na inú cyklotrasu a rezignovane sa po nej vezieme cez polia s ropnými vrtmi a veternými elektrárňami. Takto sa dostávame až do mestečka Schönkirchen, kde sa po 20 minútovom blúdení zastavíme pri orientačnej tabuli. Až tu identifikujeme našu polohu a najkratšiu cestu k cyklotrase Der Traminer, ktorá je značená oranžovou farbou. Zo Schönkirchenu sa teda po ceste presúvame do mestečka Prottes, kde konečne nachádzame to, čo sme toľko hľadali. No nič, najazdili sme asi 10 kilometrov naviac, ale čo nás nezabije, to nás hádam len posilní...

Ako som dovtedy nadával na značenie a chaos, razom beriem svoje úvahy a slová späť, pretože cesta je excelentne značená a prostredie od začiatku fantastické. Po chvíli opúšťame Prottes, na konci dediny ešte fotím starú Tatrovku, ktorá tu je vystavená ako múzeálny kus (myslím, že u nás doma ešte takých po cestách jazdí dosť). Cestička sa vnára medzi nádherne upravené vinohrady a krásne sa vlní krajinou. V lesíku pri ceste narazíme na krásne odpočívadlo v štýle akejsi kaplnky. Ďalším míľnikom je Matzen, kde sa zastavujeme pri zámku, ktorého brány sú však zatvorené. Zjazdujeme do dediny a opäť ju opúšťame smerom do viníc. Pri pohľade späť ešte stihneme obdivovať krásnu panorámu dedinky so zámočkom. Cesta ďalej vedie striedavo cez vinice a popri lese a mení sa na štrkovú poľnú cestu, ktorá sa pridružuje ku železničnej trati. Obieha nás niekoľko jednovozňových vláčikov lokálnej dopravy a Groß Schweinbarth obchádzame popri železničnej stanici. Železnica nás vytrvalo prenasleduje cez polia až do Bad Pirawarth. Prechádzame cez túto dedinu po cyklochodníku a aj tu ako keby sa život zastavil. Po ľavej strane pri konci dediny nás ohromila rozdiahla stavba, o ktorej sme si mysleli, že je to snáď nejaký luxusný hotel. Až pohľad na vchod nám ukazuje, že je to klinika. Nuž byť chorý v takomto prostredí je asi omnoho príjemnejšie ako v našich Ústavoch zdravia... Cez park pri nemocnici sa opäť vraciamu ku železnici a cez zlatožlté polia stúpame do mierneho briežku. Po chvíli sa opäť spúšťame do poľnej ceste od Harrasu, odkiaľ po hradskej stúpane do Hohenruppersdorfu. Polia sa menia opäť na vinice a Hohenruppersdorf nás víta krásnym odpočívadlom v štýle vinárne, kde je stôl a lavičky umiestnený pri vekom vínnom sude. Vyberáme si svoj čas na odpočinok, máme za sebou asi 40 kilometrov a obdivujeme minivýstavku odrôd viniča, ktoré tu upravené a označené rastú pri spomínanom odpočívadle. Krížom cez cestu sú tenisové kurty a ešte aj tie majú šatne ladené v štýle vínnej pivnice, jednoducho paráda. Z Hohenruppersdorfu sa cez úzke vinárske uličky spúšťame cez polia do Nexingu, v uličkách zachávame v nosoch vôňu vína. Na vŕšku nad Nexingom sa nám otvára krásny výhľad. Poľná cesta vedúca cez zelenú lúku, vedúca priamo ku veľkému rybníku. V príjemnom kľude tu miestni rybári odpočívajú v chládku vŕb a my sa poberáme ďalej. Za zastávku by tu stál zámoček a náležisko skamenelín, o ktorých nás informuje tabuľa pri rybníku. Prechádzame Erdpressom, Spannbergom, Ebenthalom, Grubom a na konci Stillfriedu si robíme druhú prestávku pri krásne upravených viniciach. Posledný úsek cesty do Gänserndorfu už vedie cez polia popri železnici cez Angern a Dörfles. Unavení, ale spokojní prichádzame späť ku autu pri stanici v Gänserndorfe a tachometer ukazuje 81,20 kilometrov, takže sme si blúdením na začiatku nadbehli asi 10 kilometrov. Celá trasa nám zabrala asi 5 hodín času a v hlavách nám napriek únave chodia myšlienky o návrate na niektorú z ďalších trás.

Na záver len zdôrazním, že vrátiť sa sem určite oplatí. Cyklotrasa, ktorú sme absolvovali bola vynikajúco označená. Viedla cez nádherné prostredie lúk, viníc a malebných vinárskych dedín. Každý kúsok krajiny je upravený, čistý, škoda len, že za takýmto zážitkom musíme cestovať do Rakúska. Máme sa od našich južných susedov ešte čo učiť, aby sme podobným spôsobom vkusne využili aj potenciál našich vinohradníckych oblastí.