Text: Michal Uriča, Fotografie: Martin Kiripolský, Michal Uriča

Tak sa zdá, že nám na Slovensku pomaly pribúdajú nové rozhľadne. V tomto roku sme už s Martinom stáli na novučkej rozhľadni stojacej na kopci Marhát v Považskom Inovci. Prvý augustový víkend sme si to namierili na rozhľadňu Púchovskej doliny, ktorá sa od minulého roku vypína nad obcou Dohňany.

Rozhľadňa stojí na Tlstej hore vo výške 651 mnm. Vybudovaná bola z peňazí Európskej únie v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007-2013. Z financií projektu Rozhledny Hornolidečska a Púchovské doliny na kótách 651 m.n.m. boli vybudované až dve rozhľadne. Už spomínaná rozhľadňa Púchovskej doliny a na moravskej strane Hornolidečská rozhľadňa Vartovna nad obcou Seninka.

Jednu príležitosť na návštevu dohňanskej rozhľadne som už tento rok kvôli zdravotným komplikáciam prepásol, druhú som si už ale nenechal ujsť. V piatok si telefonicky potvrdzujeme s Martinom sobotňajší výstup a nocľah v prírode.

Ešte pred samotným výstupom sa stretávame v Považskej Bystrici, aby nám Maťo s Jankou slávnostne odovzdali svadobné oznámenie. O pol hodinku už opúšťame partiu a smerujeme autom do Dohňan. Je pol deviatej, keď parkujeme v Dohňanoch a ako šofér si konečne môžem dať pivko v krčme. Sadáme a objednávame si, ujčok od vedľajšieho stola sa pýta, že ako bolo na turistike. No a my na to, že ešte len vyrážame. Samozrejme nasleduje podivný pohľad a upozornenie na túlajúcich sa medveďov.

O deviatej už proti tme stúpame dedinou. Pouličné lampy svietia, cesta je označená, čo viac nám chýba. Zapíname čelovky a pri rezkej chôdzi na nám vypité pivo v podobe potu tlačí z pórov. Stretávame pánka s bicyklom, ktorý sa vybral do dediny po cigarety, tiež nad nami nechápavo krúti hlavou a pokračuje svojou cestou. Sledujeme ceduľky s označením rozhľadňa a z asflatky odbočujeme vľavo. Na tomto mieste sa inak odpája smerom vpravo náučný chodník Tri skaly, čo sme si však nevšimli. Na rozhľadnu sme totiž pôvodne chceli vystúpiť po ňom a trasu zokruhovať...

Posledných ľudí stretávame na džípe a šofér len sucho konštatuje, že na turistiku už je neskoro. Križujeme lúku, je už tma ako v tuneli. Vchádzame do lesa a chodník je čoraz strmší. Až tu si všímame, že zelená značka náučného chodníka sa nám stratila. Hmmm, nevadí, vracať sa nám už nechce a tak tlačíme svoje nadbytočné kilogramy ďalej do čoraz strmšieho svahu. Ten naštastie nie je veľmi dlhý a vychádzame z lesa na hrebienku, ktorý je smerom na Zubák odlesnený, porastený len malinčím. Vľavo vo svite hviezd rozoznávame kontúry rozhľadne, je desať hodín, sme na mieste!

Neváhame a už sa nedočkavo šplháme na krásnu drevennú rozhľadňu. O chvíľu sme na vrchole a v miernom chladivom vetríku pozorujeme svetlá Dohňan, Púchova či Zubáku. Máme štastie, že vidíme aspoň svetlá, ale nie nadlho. O pár minúť už sme v mráčiku a takto je to ako na húpačke, raz vidíš, potom zase nie... Rozbaľujeme tábor na najvrchnejšom poschodí a schádzame dolu na opekačku. Drevo je síce mierne navlhnuté, ale tuhý lieh to hravo vyrieši. V družnej debate si pochutnávame na špekačke, klobáske a smäd zaháňame pivkom. Je takme polnoc a s plnými žalúdkami vyliezame opäť nahor na rozhľadňu. O chvíľu už odfukujeme v teplých spacákoch. Ja už konečne aj s poriadnou karimatkou dokážem naplno využiť komfort spacáku Fjord Nansen Troms.

O štvrtej ráno sa z malinčia pod nami ozývajú rôzne zvuky, ktoré nás strhávajú zo spánku. Drkotajúc zubami svietime do okolia čelovkami, ale bezvýsledne. Je totálne mlieko a horkoťažko dovidíme na kotúry lavičky pod rozhľadňou... Povzbudzujeme sa, že za nami nič hore liezť nebude a líhame si naspäť do spacákov.

O siedmej sme už ale aj tak na nohách. Je „krásne ráno“, z rozhľadne dovidíme snáď aj na tridsať metrov. Nevadí, prídeme aj nabudúce, výhľad z tohoto miesta na rodnú hrudu určite za to stojí. Veci sú navlhnuté od rannej rosy, ktorú na nás vetrík dofúkol cez medzery v zábradlí. To nám ale neprekáža, aby sme sa opäť pustili do opekačky. Na jej konci ku rozhľadni prichádzajú traja miestni hubári zo Zubáka aj s nádielkou v košíkoch. Uvidíme, snáď niečo nájdeme aj my, posmeľujeme sa pred cestou nadol. Pred odchodom ešte obdivujeme a fotíme naozaj krásnu stavbu rozhľadne a dúfam, že nám ešte poriadne dlho poslúži, vďaka jej staviteľom za skvelú prácu.

Keďže sme teda včera večer zjavne netrafili náučný chodník, chcem aspoň jeho časť prejsť dnes ráno. Vyberáme sa smerom na Lazovskú skalu. Popri lesnej ceste na hrebienku sa túlame po lese v snahe nájsť nejaký ten dubák. Márna sláva, našli sme len pár masliakov, ale do praženice sa hodia aj tie. Veľkí hubári z nás asi nebudú. Prechádzame okolo odbočky na Zubák, kde stojí kríž a prístrešok s ohniskom. Odbočujeme vpravo a po pár metroch je tu Čertova skala s ďalším odpočívadlom. Z skaly však nie je žiaden výhľad a tak pokračujeme ďalej. Strmo klesáme po lesnej ceste a prechádzame cez polia. Mali by sme sa dostať na Lazovskú skalu, kde je krásne odpočívadlo z výhľadom do okolia, ale štastie v orientácii nám tento víkend nepraje. Opäť sme minuli značku a späť sa nám nechce, doma čakajú povinnosti. Vtom na stĺpe zbadáme značky... Jedna vľavo na rozhľadňu, áno tadiaľ sme sa dali na cestu včera. Druhá ukazuje na opačný smer, tadial sme mali ísť, ale nepodarilo sa. Takže pre Vašu informáciu, na rozhľadňu sa dostanete aj po náučnom chodníku miernou okľukou, alebo diretissimou podľa značiek s emblémom rozhľadne, ktoré však vedú len po časťi trasy v dedine a kúsok za ňou.

Už po dedinskej asflatke sa vraciame k autu, ktoré noc prežilo bez ujmy a vraciame sa domov. Samozrejme ako vždy spokojní, psychicky oddýchnutí a hlavne s ďalšími zážitkami na reči pri pive. Čo to bude nabudúce Maťo, Panská Javorina či dvojička Vartovna na moravskej strane?