Cyklotúra Bratislava - Komárno

Autor: Michal Uriča
BraVoGaMeK - 1. deň

V hlave kolegu Petíka tento rok po úspešnej minuloročnej akcii okolo Neziderského jazera začal rodiť nový nápad na cyklotúru. Nápadov bolo na začiatku viacero, uvažovalo sa najmä o Rakúsku, na nakoniec padol Petíkov návrh na cyklotúru do Veľkého Medera. Tento prvý návrh sme nakoniec ešte po spoločnej úvahe a prevalcovaní Petíka predĺžili až do Komárna. Náhlásilo sa deväť ľudí a predpoveď počasia slubovala až na možné občasné búrky v nedeľu krásne slnečné počasie.

Stretnutie sme si v sobotu ráno naplánovali na ôsmu ráno pri čerpacej stanici Agip na Dolnozemskej ceste v Petržalke. Z deviatich nahlásených sme sa tu v dohodnutý čas zišli len štyria a vyrazili sme na cestu. Zvyšok meškajúcich za nami vyrazil v dvoch ďalších skupinkách. Podchodom pod Dolnozemskou cestou sme sa dostali na hrádzu, častý cieľ cyklistov a korčuliarov v Bratislave. Premávka tu ešte bola minimálna vzhľadom na pomerne skoré ráno na Bratislavské víkendové pomery. Vetrík nám už v prvých metroch naznačil, že dnes s nami spolupracovať nemieni a sťažoval nám postup k cieľu. Prvou zastávkou je Bufet Obrátka, kde sme si však nemohli dopriať doping, pretože bol zatvorený. Na chvíľu sme sa tu však usadili na lavičkách a občerstvili sa aspoň vodou. Po krátkom odpočinku prechádzame mostom cez komory vodného diela Čunovo, kde sa zvyčajne už otáčajú korčuliari z Bratislavy. Za hrádzou je po pravej strane areál vodných športov, kúsok ďalej po ľavej strane míňame zaujímavú stavbu Danubiany.

Za Danubianou už opäť vchádzame na hrádzu, ktorá sa pred nami vlní ako had. Podľa toho ako sa cesta vlní, opiera sa do nás vetrík z rôznych smerov, jeho sila je však celkom akceptovateľná. Ja šliapem do pedálov v tandeme s Ivanom, ktorý už v tejto časti na bicykli viac stojí ako sedí, pretože zadná časť jeho tela nie je príliš na sedadlo bicykla zvyknutá. Pred nami ide Petík a Lenka, ktorých postupne dobiehame, oni tvrdia, že spomalili a my zase opačne, že sme zrýchlili...Ktovie, kde je pravda? :-)

Už spoločne prichádzame do Vojky, kde sa nachádza prístav kompy, ktorá premáva na druhý breh do Kyselice. Do odchodu kompy máme ešte asi 15-20 minút, a podľa plánu teda stíhame jej odchod o 10.30. V určený čas sa naloďujeme na kompu, ktorá sa ihneď zaplňuje cyklistami a autami. Odrážame od brehu a plavíme sa na druhú stranu. Samotná plavba trvá asi 5 minút a pristátie je hladké. Aj na druhej strane čaká na prevoz mnoho cyklistov a automobilov, kompa všetky autá na jeden krát ani nezobrala, či sa vrátila na druhú jazdu však už neskúmame. Vábi nás totiž blízka dedina Kyselica, kde sa vyberáme hľadať miestnu krčmu. Najskôr sa nám nedarí a blúdime prázdnymi ulicami, no nakoniec sa na nás štastie predsa len usmialo a sadáme vyprahnutí ku pivku. Zdržali sme sa tu dosť dlho, takže nás dobehla dvojica, ktorá z Bratislavy vyštartovala po nás. Zábavná bola teta krčmárka, ktorá sa evidentne nahnevala, že sme nedojedli jej rybaciu polievku, ktorá páchla rybacinou viac ako to bolo pre Luciu akceptovateľné. No a na otázku, aký druh je tá pečená ryba, čo ponúkajú, sme dostali odpoveď, že predsa ryba z Dunaja...

Posilnení niekoľkými pivkami sa škriabeme späť na hrádzu a pokračujeme v trase smerom na gabčíkovské plavebné komory. Vietor v tejto časti je asi najhorší a trase najnezáživnejšia. Tesne pred komorami sa kvôli závore a plotu sa už ďalej po hrádzi nedostaneme a tak schádzame dolu na poľnú cestu, ktorá hrádzu kopíruje. Asi po kilometri na napájame na cestu, ktorá vedie od hrádze smerom do Gabčíkova, no my sa do mesta nechystáme. Pokračujeme ďalej po hrádzi popri vodnom diele smerom na Sáp, no už bez Martina a Lucie, ktorí značne zaostali. Cesta je to opäť pomerne nezáživná, ale podľa môjho odhadu aspoň nietor menej fúka. Stopujem na tachometri 9 km, ktoré boli na tabuli pri plavebnej komory do Sápu uvedené. Po prejdení tejto vzdialenosti z hrádze odbočujeme (po konzultácií s miestnymi, ktorých sme stretli) a vchádzame do dediny Sáp. Tu sa opäť zastavujeme v miestnej krčme a pochutnávame si na muflóňom guláši, ktorý tu pred krčmou navarili v kotlíku a chutí fantasticky. Pri vedľajšom stole si na kofole pochutnával aj známy bývalý tenista Miloš Mečíř. Po odchode z krčma sa už po ceste vyberáme smerom na Báloň, odtiaľ plynuje dedina prechádza do druhej dediny Čiližská Radvaň. Na konci dediny nás čaká tabuľa, ktorá do Veľkého Medera, nášho dnešného cieľa hlási ešte poisledných 6 kilometrov. Tie už prechádzame po pomerne frekventovanej ceste a vchádzame do Veľkého Medera, Na orientačnom pláne sme našli ulicu, kde sme rezervovali ubytovanie. Tu nás už čaká Lucia s Martinom, ktorých rýchly presun z Gabšíkova nás najskôr prekvapil, no nakoniec sa prekvapenie nakoná, cestovali do Medera z Gabčíkova autobusom. Ich informácia znie, že zajednané ubytovanie vyzerá veľmi biedne aj pre silné povahy a tak kráčajúc po tej istej ulici skúšame štastie v okolitých domo, kde skoro všade ponúkajú ubytovanie. Asi na tretí pokus sme ubytovanie našli a príjemne uvanení sme si dopriali sprchu. Následne sme sa presunuli na termálne kúpalisko, kde sme po šiestej hodine zaplatili znížené vstupné. Najskôr bola ambícia ísť do plaveckého bazéna, no voda nebola najteplejšia a nám sa už na zohriatie príliš hýbať nechcelo. Tak sme sa presunuli do teplej vody, kde sme sa pohodlne vymáčali. Sem za nami dorazila posledná dvojica Tibor a Ďuro. Po plávaní sme si ešte večer spríjemnili večerou a spoločenským programom.

BraVoGaMeK - 2. deň

Druhé ráno ma prebudili chalani, ktorí sa rozhodli nepokračovať do Komárna a ich najbližšia cesta viedla teda na železničnú stanicu a vlakom späť do Bratislavy. Zostali sme teda nakoniec len v trojici, ja, Lenka a Ďuro. V bufete pri kúpalisku sme si dopriali ranné občerstvenie a vybrali sme sa pokračovať v stanovenej trase.

Z Veľkého Medera smerujeme do Medveďova po tej istej frekventovanej ceste, po ktorej sme včera prišli od Sápu. Z Medveďova už ďalej pokračujeme pohodlným tempom po hrádzi. Prechádzame cez NPR Čičovské mŕtve rameno, zvyšok mŕtveho ramena Dunaja. Je to významný biotop vtáctva, rýb a rastlín. Kúsok odtiaľto sa povrch chodníku na hrádzi mení z asfaltu na nespevnenú poľnú cestu a my schádzame do Čičova. Máme chuť na občerstnenie, no na pivo, resp. kofolu si sadáme až v dedine Trávnik. Čašníkovi som požiadavku na dve kofoly a pivo vysvetľoval dosť problematicky, no nakoniec sme sa našťastie dohodli...

Z Trávniku pokračujeme po prázdnej ceste do dediny Tôň, v ktorej blízkosti sa doprava stáva frekventovanejšou. Dôvodom je blízkosť hlavného cestého ťahu na Komárno. Na križovatke vidíme tabuľu so vzdialenosťou do Vewľkého Medera 9 km, my sme ich už najazdili od rána asi 40. Do komárna podľa druhej tabule ostáva ešte 21 km a po cestnom ťahu sa vyberáme týmto smerom. Vietor nám posledné kilometre cesty nedaruje ľahko a ja už šliapem len jednou nohou, lebo mi koleno na druhej akosi vypovedalo službu. Konečne sa ocitáme na vstupe do Komárna a s Lenkou sa fotíme pri tabuli označujúcej hranicu mesta. Čaká nás ešte prejazd mestom, popri starej pevnosti, cez centrum až na Európske nádvorie. Ja som tu prvýkrát a krása centra Komárna ma veľmi príjemne očarila. Pamiatky sú tu krásne upravené, mesto je čisté a všade sú príjemné kaviarne a reštaurácie. My sme si v jednej dopriali dobrý oneskorený obed a v kaviarni kávu a zmrzlinu. 17.17 nám odchádza vlak do Bratislavy a tak sme sa vybrali na stanicu. Tety pri pokladni sa pýtam, do ktorého vozňa si môžeme odložiť bicykle a ona mi odpovedala, že do prvého alebo posledného. Keď sme vyšli na perón, dobre sme sa pobavili, lebo "Anča" do Bratislavy mala aj tak len dva vozne :-) Úspešne sme sa nalodili a o dve a pol hodiny vystupujeme v Bratislave. Na Šancovej si ešte doprajeme placinky, v reštike pri tržnici pivo a večeru a rozchádzame sa aj s plánmi v hlavách na najbližšiu spoločnú cyklotrasu.

Užitočné informácie

Štart:
Bratislava - Dolnozemská cesta
Cieľ:
Komárno - železničná stanica
Doprava:
z Komárna do Bratislavy vlakom podrobnejšie info na stránkach Železničnej spoločnosti (www.slovakrail.sk)
Trasa:
1. deň: Bratislava - Dolnozemská cesta - Bufet Obrátka - Čunovo areál vodných športov - Vojka Kompa - Kyselica - Gabčíkovo plavebné komory - Sáp - Baloň - Čiližská Radvaň - Veľký Meder
2. deň: Veľký Meder - Medveďov - Čičovské mŕtve rameno - Čičov - Trávnik - Tôň - Komárno
Čas:
pri priemernej rýchlosti 20 kmh cca 4 hodiny čistého času v 1. deň a 3 hodiny v 2. deň
Dĺžka:
1. deň: cca 80 km
2. deň: cca 60 km
Voda:
vlastné zásoby
Náročnosť:
stredne náročná cyklotúra najmä kvôli dĺžke, profil je rovinatý a nenáročný
Mapy:
postačuje akákoľvek aj informatívna mapa s vyznačnenými cestami
Užitočné linky:
www.velkymeder.eu.sk
www.termalsro.sk
www.webubytovanie.sk
www.komarno.sk

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil