Malá Fatra - Štefanský výstup na Kľak 2006

Autor: Michal Uriča
Kľak 1351 mnm

Kľak je hôľnato-skalnatý výrazný vrchol v hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Je to vynikajúci vyhliadkový bod. Rezervácia zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1050 – 1350 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda rendzinová, ďalej rendzina a ojedinele surová pôda karbonátová. V zmiešaných lesoch dominuje buk nad jedľou, smrekom, javorom horským a jarabinou. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako je horcokvet Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý, jelení jazyk celistvolistý a iné. Roku 1813 tu zbieral, skúmal a pozoroval rastliny švédsky botanik Wahlenberg. Z dravého vtáctva sa tu vyskytuje sokol myšiar. Hrebeňom vedie turistický chodník, ktorého okolie je silne antropizované, najmä vrcholová časť Kľaku.

Kľak = Spoločenská udalosť

Výstup na Kľak a jeho tradíciu sme začali ešte v zime roku 2000. Vtedy sme sa v pätici vydali smerom k vrcholu, no nie na Štefana, ale o deň skôr, t.j. 25. decembra. Na túto túru nikdy nezabudnem, lebo ju sprevádzalo niekoľko udalostí, ktoré sú nezmazateľné z pamäti. Najskôr sme zistili v Rajci, že nemáme prípoj do Fačkova, tak sme si celú cestu prešľapali za hustého sneženia a silného vetra. Z Fačkova sme zahájili výstup, ktorý si dovoľujem nazvať trápením. Už v prvých metroch sme sa totiž brodili po kolená v neprešľapanom snehu a toho naviac neustále pribúdalo. Pod vrcholom malého Kľaku už snehu bolo po prsia a na Malý Kľak sme sa doplazili, aby sme v snehu nezapadali tak hlboko. Už predtým nás dvaja parťáci opustili a na tomto mieste sme sa aj my traja rozhodli pre vyčerpanie a otrasné počasie výstup ukončiť. Zostup taktiež nebol jednoduchý, silný vietor a sneženie zasypali našu pracne prešľapanú cestičku v niekoľkých minútach. Po príchode do Fačkova sme zistili, že pohostinstvo je zavreté a tak sme v mraze trpeli na zastávke ešte asi hodinu, pretože aj autobus kvôli počasiu meškal.

Po tomto zážitku sme na Kľak nezanevreli, naopak, akosi spontánne sa z tohoto výstupu stala spoločenská akcia, kde sa v hojnom počte stretávame. Termín sme zmenili na Štefana, kvôli pohostinským zariadeniam a v roku 2006 sa vydávame na vrchol už po siedmy krát.

Cestu tradične zahajujeme v Považskej Bystrici, kde nás autobus postupne po zastávkach zbiera, až sa dostaneme do Rajca. Tu máme ešte hodinku času na spoj do Fačkovského sedla a tak blúdime námestíčkom Rajca. Dokonca nás prichýlia v penzióne a zahrejú nás čajom, aj napriek tomu, že otváracie hodiny ešte nemajú. Ďalším spojom sa teda dostávame do Fačkovského sedla, kde sa stretávame s ďalšími účastníkmi nášho výstupu (spolu nás bolo tuším 16 ks). Výstup zahajujeme pozvoľne, veď sme sem neprišli trhať rýchlostné rekordy. Časté zastávky intenzívne využívame na dodržiavanie pitného režimu. Prvý úsek cesty vedie najskôr miernym stúpaním od sedla cez lúku, po vstupe do lesa je chodník príkrejší a kľukatí sa serpentínami smerom nahor. Počasie nám až na nedostatok snehu praje, je jasno a tak sa nám spomedzi stromov niekoľkokrát ukazuje i majestátny masív vrcholu Kľaku. Chodník je pokrytý jemnou vrstvou snehu, ktorá je na niektorých miestach mierne zľadovatelá, preto je treba dávať si pri výstupe pozor na pošmyknutie. Po serpentínach je už stupanie miernejšie až do Reváňskeho sedla, kam dotraverzujeme lesom. Sedlo je bez lesného porastu, s nádhernými výhľadmi na pohoria Slovenska. Keďže je zaliate slnkom, zdržiavame sa tu pomerne dlho a ochutnávame domáce destiláty rôznych výrobcov. Zo sedla sa opäť vnárame do lesa, chodník sa ťahá v miernom stúpaní priamym smerom k vrcholu. Snehu je tu len o trochu viac ako na nižšom úseku, cesta je však vďaka zástupom turistov dokonale prešľapaná. Poslednou zastávkou pred vrchlom je turistická križovatka pod vrcholom, kde sa opäť na chvíľu pristavujeme. Z tohoto miesta na vrchol je to už skutočne len kúsok, opatrnosti však nikdy nie je dosť pri traverze časti chodníka po skalnatým bralom. Bezpečne sa však týmto úsekom dostaneme na vrcholovú planinu a vrchol je o pár minút náš. Je veľmi príjemne, vietor je len mierny, viditeľnosť perfektná a nálada bezchybná. Aj preto na vrchole trávime veľa času a do zostupu sa nám veľmi nechce. Nič sa však nedá robiť, raz dolu zostúpiť musíme. Zostupové trasy zvyčajne volíme veľmi spontánne. Vraciame sa buď tou istou trasou, ako sme vystúpili, alebo sa pustíme dolu po modrej značke smerom na Fačkov. Normálkou sme však do Fačkova ešte neprišli ani raz, pretože tesne pod vrchlom sa vždy niekto spontánne pustí dolu žľabom a to už sa potom kĺžeme dolu na zadchok všetci. Zranenia sa nám našťastie zatiaľ vyhýbajú, zvyčajne len podľahnú niektoré materiály našich odevov. V tomto roku sme sa rozhodli pre zostup trasou, ktorou sme sa dostali na vrchol, nakoľko snehové podmienky sú nepriaznivé a poškodenia materiálov by sa mohli dostať do neakceptovateľnej úrovne...Zostupujeme preto plynulo ďalej po chodníku, ktorý je v v závere zostupu pomerne nepríjemný, pretože mnoho úsekov je už značne zľadovatelých a tak sa často ocitáme na zemi. Koniec turistickej časti oslavujeme spoločne v salaši vo Fačkovskom sedle, už po tme sedlo opúšťame autobusovou linkou do Žiliny, kde nasadáme ešte na vlak domov do Považskej Bystrice. Verím, že každý sa už teší na ôsmy ročník Štefanského výstupu na Kľak v roku 2007...

Užitočné informácie

Štart a cieľ:
Fačkovské sedlo 802 mnm
Doprava:
doprava do Fačkovského sedla autobusovou dopravou, linky premávajú v smere od Rajca (Žiliny), resp. od Kľačna
Trasa:
Fačkovské sedlo (802 mnm) - Reváňske sedlo - (1184 mnm) - Kľak (1351 mnm) - Reváňske sedlo (1184 mnm) - Fačkovské sedlo (802 mnm)
Čas:
4 hodiny v turistickom tempe, pri našom výstupe sa čas pri zastaveniach predlžuje
Prevýšenie:
cca 550 m výstup a zostup
Voda:
vlastné zásoby
Náročnosť:
nenáročná túra, v zimnom období pozor pod vrcholom na exponovanom skalnatom úseku
Mapy:
VKÚ 120 (Mala Fatra, Martinské hole),1:50 000
Občerstvenie:
salaš vo Fačkovskom sedle
Alternatívy:
výstup na Kľak sa dá realizovať z viacerých smerov, napr. po zelenej z Čičmianskeho rázcestia za 2.30 hod, po modrej z Fačkova za 2.45 hod, po zelenej z Vrícka za 2.45 hod

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil