Autor: Michal Uriča

Čierna skala (662 mnm)

Prvá novembrová sobota nás ráno privítala de nepekného počasia. Už som si aj myslel, že opäť nikam nevyrazíme, no nakoniec sa ukázalo, že to nebude až také zlé. Rýchly pohľad do mapy a rozhodujeme sa pre výstup na Čiernu skalu, ktorá leží zrhuba medzi Plaveckým Mikulášom a Smolenicami. Keďže od Plaveckého Mikuláša som už smerom nahor stúpal cez bralo Kršlenice, na Čiernu skalu sme sa nakoniec rozhodli vystúpiť od Jahodníka neďaleko Smoleníc.

Cesta i napriek plnším cestám z dôvodu Dušičiek prebehla v poriadku a parkujeme na prázdnom parkovisku jaskyne Driny, ktorá je od 1.11. uzatvorená až do konca marca. Ihneď nachádzame žltú značku a pokračujeme ďalej po asfaltovej ceste. Odpájame sa od zelenej značky a pokračujeme ďalej po ceste smerom vľavo. Na tomto mieste musím uporozniť, že mapa SchoCart nie je v značení tohto turistického chodníka presná! Podľa mapy vedie žltá značka ďalej za odbočkou od zelenej značky po asfaltke, v skutočnosti sa však niekoľko sto metrov za touto odbočkou turistický chodník od asfaltovej cesty oddeľuje a pokračuje lesom. My sme si odbočku nevšimli a mapu sme si nezobrali, veď načo, keď nás stačilo celú trasu nasledovať žltú značku... Naštastie sme stretli dvoch domácich, ktorí nás navigovali ďalej a aj po asfaltke sa opäť na značku dá dostať. Treba len odbočiť vľavo na výraznej križovatke, ktorá je naznačená i v mape – vpravo pokračuje ďalej označená cyklotrasa.

Na lúke prichádzame ku krytému odpočívadlu, terén dookola je dokonale rozrytý od divej zveri. Otvára sa nám prvý pohľad na krásne bralo Čiernej skaly a už z tohto miesta sa mi podobá na hrebeň Vápennej. Po značke pokračujeme okolo neďalekej horárne Polámané a stretávame niekoľko hubárov. Lístie na stromoch je už z väčšej časti opadané, no i tak lesný porast vyhráva pestrými farbami a cesta lesom je príjemným relaxom. Po Čiernou skalou prekonávame nepríjemný úsek chodníka, po lesnej ťažbe je úplne v troskách, plný haluzí a odpílených konárov, naviac po daždi je všade plno blata. Jedniným pozitívom tohto úseku je krásny pohľad na masív Čiernej skaly, ktorý sa týči priamo nad nami. Za týmto úsekom nasleduje strmé stúpanie do sedielka medzi Polámaným (612 mnm) a samotnou Čiernou skalou. Vstupujeme do Prírodnej rezervácie Čierna skala, ktorej účelom je ochrana zachovalých častí prírody Malých Karpát, prirodzených lesných a nelesných formácií, skalných stien a suťových polí s pôvodnými druhmi fauny a flóry. Zo sedla pokračujeme vpravo a dostávame sa na skalnú hranu masívu Čiernej skaly, podobnosť s Vápennou začína byť neodškriepiteľná. Z mnohých miest sa nám otvárajú krásne výhľady do okolia a pod nami sú strmé skalné zrázy. Prichádzame ku turistickej značke, kde sa chodník stáča smerom na Kršlenicu, na značke je kovový obal na vrcholovú knižku, bohužial však prázdny... Pod značkou sa nachádza i veľmi pekné skalné okno.

Keďže fúka chladný vetrík, príliš dlho sa nezržiavame a vraciame sa po tej istej ceste naspäť. Pokračovať by sa dalo i na Plavecký Mikuláš, keďže však máme v Jahodníku auto, musíme sa vrátiť práve na toto miesto. Na ceste späť prechádzame po značke i úsek cesty, ktorý sme predtým prešli okľukou po asfaltke. Do vačkov oberáme zopár šípok a v Jahodníku spokojní po príjemnej prechádzke nasadáme do auta a odchádzame domov. Určite sme v týchto miestach neboli poslednýkrát, a na Čiernu skalu sa ešte vrátime, teším sa najmä na slnenie na jej rozoklanom skalnatom hrebeni.