Autor: Michal Uriča

Na poslednú nedeľu pred Vianocami sme sa vybrali do prírody, aby sme aspoň na chvíľu unikli zhonu za darčekmi v meste. V Bratislavskom centre nebolo po snehu ani stopy, no hneď ako sme sa prehupli cez kopec na Patrónku, obraz sa zmenil a okolo nás sa razom rozprestrela snehová prikrývka. Po diaľnici sme pokračovali na Lozorno, a ďalej už po lokálke na dedinku Pernek, ktorá leží pri ústí cestnej tepny cez hrebeň Malých Karpát – pod sedlom Pezinská Baba. Auto sme odparkovali pri miestnom kostole, z ktorého sa práve trúsili ľudia po rannej nedeľnej bohoslužbe.

Hneď popri kostole vedie žltá značka, a práve po nej sa vyberáme. Chodník pokrýva asi 5 centimetrov snehu, ktorý je značne rozmočený. V duchu premýšľam, ako dlho to asi vydrží naša obuv, hoci parametre na to má. Vchádzame do lesa a pomaly stúpame nad dolinkou potoka, ktorý tečie pod nami. Dostávame sa čoraz vyššie a kráčame akoby po zaseknutej rímse nad spomínanou dolinkou, pohľady dolu do žľabov sú veľmi pekné. Snehu pribúda a našťastie je s narastajúcou výškou i chladnejšie, takže konzistencia snehu je značne pevnejšia. Míňame Kostolný vrch (481 mnm) po pravej strane a chodník sa krúti okolo mohutného žľabu. Prichádzame ku turistickej značke Staré bane, podľa ktorej nám na hrebeň chýba ešte asi 30 minút. Stúpanie je razom strmšie a snehu rapídne pribúda. Po pravici máme Prostredný vrch (601 mnm) a traverzujeme jeho svahom. Za zhruba dvadsať minút sme na hrebeni – v sedle Javorina (615 mnm). Snehu je tu okolo pol metra a je poriadne premrznutý, naštastie aspoň úzky chodníček je prešľapaný. Vyberáme sa smerom na sedlo Pezinská Baba, ešte predtým sa však musíme prehupnúť cez 709 metrov vysoký Čmeľok. Lesný porast je na hrebeni značne nižší, v závere stúpania na Čmeľok sa musíme viackrát skloniť pod konármi zaťaženými snehom a najmä vrstvou namrznutého ľadu vytvarovaného vetrom do aerodynamického tvaru. Od holej planiny na vrchol Čmeľka cez porast presvitá intenzívne svetlo, vychádzame z lesa a pred nami stojí vežička údajne vojenského vysielača. Predieram sa snehom na vrchol plošinky, rozhliadam sa do okolia a fotím zasnežené lesy.

Pokračujeme ďalej smerom na Pezinskú Babu, prechádzame okolo ďalších oplotených objektov v lese a začíname strácať nadmorskú výšku. Kúsok nad sedlom stretávame prvých ľudí na dnešnej túre, dvojicu so psíkom, ktorí sa štverajú do kopca, z ktorého my práve zliezame. Na zjazdovke v sedle to frčí na plné obrátky, my si doprajeme odpočinok v moteli a zohrievame sa čajom a kapustovou polievkou.

Z Pezinskej Baby zostupujeme po modrej značke na Pernek. Chodník je neprešľapaný, naštastie snehu nie je až tak veľa a dolu z kopca to v pohode odsýpa. Krížom cez chodník vedie nespočetné množstvo stôp zveri, najmä diviačej, kukáme teda po kríkoch, či na nás niekde nestriehnu... Prechádzame cez chatársku osadu, kde sa už značka napája na úzku lesnú asfaltku vedúcu po rovinke, neskôr musíme už pred Pernekom absolvovať posledné metre po hlavnej ceste. Našťastie bez ujmy a tak môžeme pred kostolom kľudne nastúpiť do povozu a v Pezinku si dopriať chutné jedlo ako bodku za pekným výletom. Na záver jednohlasne konštatujeme, že to bol rozhodne krajšie strávený čas ako v nákupnom centre v zástupoch nervóznych ľudí...