Autor: Michal Uriča

Na Biely kríž

Pravdepodobne každému dobre padne deň voľna v práci, hlavne keď sa jedná o štátny sviatok vhodne umiestnený uprostred týždňa, ktorý neprepadne zbytočne na víkendový deň. Ja podobné dni vnímam s vďakou a snažím sa ich často využiť na turistické povyrazenie. Tentokrát sme sa 29. augusta s priateľkou vybrali na nenáročnú túru do blízkeho okolia Bratislavy, konkrétne do Malých Karpát v blízkosti mestskej časti Rača.

Auto sme zaparkovali pri kúpalisku Zbojníčka nad Alstrovou ulicou, kde je dostatok miesta na parkovanie, lebo príjemné kúpalisko pod vinohradmi je z mne neznámeho dôvodu nefunkčné - v dohľadnej dobe tu ale určite vyrastie po Bratislavsko vzore nejaká prepychová vila, alebo akákoľvek ďalšia zástavba... Modrá a zelená značka nás vedú spoločne po asfaltke okolo schátraného amfiteátra a definitívne sa lúčia pri značkách zákazu vjazdu, kde sa asfaltka vnára do lesa. My sa púšťame ďalej po modrej značke vľavo mimo asfaltku a po chvíli značku strácame. Hľadám ju preto intuitívne podľa mapy a kompasu a po chvíli šliapania do strmšieho kopca ju nachádzam na "vyššom poschodí". Ďalej už sa podobný problém neopakuje a nerušene lesom už v miernom stúpaní sledujeme modré značenie.

Križujeme lesnú asfaltovú cestu a ešte kúsok mierne stúpame a prichádzame pod vrchol Malá Baňa. Podľa sprievodcu by naň mala smerovať odbočka, my však nedočkavo mierime k vrcholu cez les. Vrchol samotný nie je ničím obzvášť zaujímavý, no kúsok pod ním sa nachádza vyhliadka na mieste amfibolitového lomu, z ktorej je celkom pekný výhľad do okolia, najmä na vrchol Veľká Baňa a okolité lesy Malých Karpát. Až tu si všímame, že na toto miesto vedie elegantný chodníček, dokonca aj značkovaný ako vyhliadka na neďalekom stĺpiku s turistickými značkami.

Ďalej pokračujeme širokou cestičkou okolo zaujímavého miesta - Brichtovho kríža - ktorý je spomienkou na smrť istého furmana Floriana Brichtu v roku 1875, kedy na tomto mieste spadol pod kolesá vozu. Následne sa chodník mierne stáča a začína klesať na miesto zvané Vypálenisko. Tu sa naša modrá značka križuje s červeno značenou Štefánikovou magistrálou, ktorá v tomto mieste predstavuje celkom zachovalú asfaltovú cestu. Po ceste by sme sa dostali ku prameňu Zbojníčka, nechce sa nám však kráčať po asfaltke a tak pokračujeme pomerne rozbitou rúbaňou ďalej po modrej značke v smere na Pánovu lúku. Posledný úsek mierne stúpame cez mladinu a malinčie, aby sme sa ocitli na priestrannej Pánovej lúke. Táto je vyhradeným miestom na kladenie ohňa, nachádza sa tu krytý prístrešom so stolmi a lavicami, naviac je tu perfektná trávnatá rovinka na postavenie celého stanového tábora, takže na táborenie je toto miesto ako stvorené - naviac to nie je po žltj značke ďaleko ani po vodu na Zbojníčku, ak si ju prevaríte, môžete ju azda aj piť. Na Pánovej lúke ešte dávame rady dvom zblúdeným turistom a pokračujeme stále po modrej značke na Bystrické. Prekonávame plytnú dolinu potoka Vydrica, napájame sa na širokú lesnú cestu vhodnú pre horské bicykle a pomaly pozvolna klesáme na Bystrické - turistickú križovatku zelenej, žltej a modrej značky.

My ďalej už pokračujeme smerom na Biely kríž po žltej značke. Cesta je rozbitá od lesných mechanizmov a po chvíli v lese stretávame aj Tatrovku, nakladajúcu hydraulickou rukou zrezané kmene. Okolo je riadny hluk a prašno, a tak rýchlo "utekáme". Nakoniec sa napájame na asfaltovú cestu červeno značenej Štefánikovej magistrály a prechádzame posledných pár metrov na Biely kríž. V bufete si doprajeme párky a kofolu, a vtedy narazíme na priateľkynho brata, ktorý sa sem dostal na bicykli taktiež z Rače, no inou cestou. Posilníme sa, hodíme krátky pokec a zberáme sa každý svojou cestou. My pokračujeme po modrej značke späť do rače. Spočiatku po asfaltke, neskôr popri nej cez les, kde sa chodník kľukatí a striedavo klesa a stúpa v krátkych výšvihoch. Zablúdiť sa tu nedá, modrú značku nekrižuje žiadna iná farba, taklže orientácie je bezproblémová a tak spokojne postupujeme. Tesne nad Račou obdivujeme krásneho Hovawartha a s jeho majiteľom rozoberáme jeho povahové vlastnosti. Blízko ich domova sa lúčime a cez Alstrovú ulicu sa vraciame späť k nášmu autu.

Máme za sebou nenáročnú oddychovú prechádkzu, ktorá sa však v prípade záujmu dá rôzne kombinovať a predlžovať.