Autor: Michal Uriča

Na Somár z Limbachu

Už dlhú dobu som sa chystal do okolia Limbachu, kde sa nachádza v kopcoch Malých Karpát vrchol s vtipným názvom Somár. Keď som tento cieľ oznamoval ďalším členom výletu, čudovali sa, čo si to vymýšľam, no nakoniec nikto neľutoval. V utorok 8. mája sme využili štátny sviatok a ani premenlivé počasie nás neodradilo od túry. Ráno o deviatej sme sa zišli v obci Limbach neďaleko Pezinka a pred nami bol výstup na už spomínaný vrchol Somár popri Limbašskej vyvieračke. Po zelenej značke popri Račom potoku sa po rozbitej asfaltke presúvame ku Medvediemu údoliu. Počasie má aprílovú náladu, chvíľu svieti slnko, potom prší, zrazu zase fúka vietor... Po oboch stranách cesty stoja rekreačné chaty a chatky a ich prítomnosť končí až za uzavretou rampou na rázcestí Medvedie údolie. Pokračujeme ďalej po zelenej značke a prechádzame okrajom Štaátnej prírodnej rezervácie Zlatá studnička, kde sa na krištalických horninách nachádzajú zachovalé lesné spoločenstvá. Onedlho už prichádzame ku Prírodnej pamiatke Limbašská vyvieračka. Nachádza sa v doline Rakovského potoka pod Kozím chrbtom. Jedná sa o občasnú vyvieračku s estavelou typu vaucluského prameňa, ktorý geneticky súvisí s ponormi vo Veľkom Prepadlom. Geologicky sa viaže na okraj úzkeho vápencového pruhu tiahnúceho sa S-J smerom v dĺžke 1 km na styku s kryštalickými horninami Malých Karpát. Podzemný krasový systém medzi Košariskami a Medenými Hámrami vznikol alochtónnym tokom tečúcim spod juhovýchodného úpätia Volhoviska. Činnosť' a výdatnosť' vyvieračky závisí na zrážkových pomeroch zbernej oblasti. Maximálna výdatnosť' je 120 I/s. V suchých obdobiach hladina postupne klesá až prestane výver. Za tohoto stavu začne voda z vyvieračky vytekať' estavelou, ktorá sa nachádza poniže vyvieračky na dne potoka, ktorý tečie z Ľavostrannej dolinky nad kameňolomom. Objekt predstavuje významný krasový fenomén, dokumentujúci špecifický vývoj krasovej hydrografie Borinského krasu. Pri Vyvieračke odbočujeme vpravo a opúšťame asfaltovú cestu. Po miestami dosť rozbitej lesnej ceste stúpame na Kozí chrbát. Stúpanie naberá na intenzite a zmierňuje sa až na širokom chrbáte, kde sa na rázcestí s rovnomenným názvom pripájame na červeno značenú Štefánikovu magistrálu. Terén je v smere na Somár len mierne zvlnený a chodník prechádza striedavo lesom a mladinou. Práve vďaka nízkemu porastu mladiny sa nám otvárajú výhľady do oklolia, vidíme napr. Veľkú Homoľu s rozhľadňou na jej vrchole. Posledné stúpanie vedie cestičkou pomedzi oplotenú mladinu, hoci celkom na vrchol chodník nevedie. Napriek tomu ešte tých posledných pár metrov prejdeme i napriek silnejúcemu vetru a prezeráme si lesy pod nami, ktoré však ležia v neprístupnom vojenskom obvode Záhorie. Vraciame sa späť na značku a to už začína hustejšie pršať. Vchádzame do lesa a dážď naštastie po pár minútach ustáva. Občerstvujeme sa pripravenými dobrotami z domu a pokračujeme ďalej. Po Štefánikovej magistrále kráčame lesom až po sedlo Tri Kamenné kopce. Toto miesto je križovatkou viacerých ciest, naviac i cesty, ktorá vedie do spomínaného vojenského obvodu Záhorie, a je uzavretá závorou s upozornením o ohrození života v prípade vstupu. Tak teda neriskujeme a opúšťame červenú Štefánikovu magistrálu a pokračujeme po modrej značke. Prechádzame popri lesníckom dome Šenkárka a odpočívame na lúke pod ním, kde sa nachádza altánok s ohniskom a dokonca i odpadkovým košom. Od Šenkárky už nerušene po modrej značke klesáme mierne až do Limbachu, kde sa ešte zastavujeme v miestnej cukrárni pri kostole, ktorú vrelo doporúčame :-))) A čo sa týka Somára, stojí za to navštíviť ho, pretože ponúka príjemnú prechádzku v krásnom prostredí malokarpatských lesov a limbašských vinohradov.