Autor: Michal Uriča

Tohtoročná zima je na sneh nezvyčajne skúpa, a naviac druhý víkend nového roka nás privítal silným vetrom najmä v oblasti Tatier. Naštastie naše veľhory nie sú jedinými, kam sa dá vybrať. Ja som voľnú sobotu využil na preskúmanie aspoň časti krasu v okolí Plaveckého Mikuláša. Pomocníkom pri túre mi opäť bol sprievodca z edície S Batohom po Slovensku, diel číslo 7. Okolie Bratislavy, ktorý vydáva vydavateľstvo DAJAMA. Auto som odstavil pred potravinami Jednota v Plaveckom Mikuláši (turistické značky Vás sem dovedú aj zo železničnej stanice) odkiaľ poslušne sledujem značenie na stĺpoch. Kúsok nad horným kostolom v obci je križovatka, kde je potrebné odbočiť vľavo, smerovníky sa nedajú prehliadnuť a žltá značka nepustí. Ešte chvíľu cesta vedie obcou po asflatovej ceste, za obcou sa žltá značka na ďalšej križovatke pri vodojeme oddeľuje od modrej značky. Od tohoto miesta sa začína stúpanie lesom, ktoré po miernom úvode prechádza do strmšieho terénu. Po pravej strane sú viditeľné skalné bralá Kršlenice, pohľad na ne si vychutnávam z ich najvyššieho miesta. Jedná sa o najväčšie zoskupenie brál v Malých Karpatoch zložené z triasových vápencov a dolomitov. Ďalej za vyhliadkou sa lesom po žltej značke dostávam ku rázcestiu Kršlenica, kde sa žltá značka stretáva s červeno značenou Štefánikovou magistrálou. Z tohoto miesta je možné vystúpiť po žltej značke ďalej na Čiernu skalu (Tmavú skalu). Na tento 662 metrov vysoký vrchol sa dá dostať z križovatky za zrhuba 30-40 minút. Z časových dôvodov však tento vrchol obchádzam a pokračujem ďalej po červenej značke. Cesta vedie najskôr cez rúbaň, následne lesom, terén sa vlní, prevýšenie stúpaní a klesaní je však minimálne. Po pravej strane už sa rysujú bralá NPR Plavecký kras a dolina, ktorá sa pod týmito bralami tiahne. Po červenej značke sa dostávam ku bývalej horárni Mon Repos, kde sa napájam na zelenú značku. Tá vedie po asfaltovej ceste, súbežne so značením náučného chodníka Plavecký kras. Údolie, ktorým kráčam smerom dolu a skalné útvary, ktoré ho obklopujú, naznačujú, že sa jedná o krasovú oblasť. NPR Plavecký kras sa rozprestiera na území 39 km2. Plavecký kras je bohatý na množstvo krasových prameňov, priepastí, jaskynných výklenkov a komínov. Pri ceste smerom nadol do Plaveckého Mikuláša je možné po pravej strane pozorovať jaskyňu Deravá skala, kúsok nižšie po pravej strane jaskyňu Tmavá skala. Jaskyňa Deravá skala je dlhá 26 metrov a vysoká 15 metrov. Nachádza sa v nadmorskej výške cca 460 mnm a je bez významnejšej kvapľovej výzdoby. Predpokladá sa, že jaskyňa má napojenie na širší systém s krasovými jamami na plošine Javorinky. Prístup ku jaskyni je po strmom chodníčku, z hlavného chodníka je to max 3-5 minút a výšľap sa oplatí absolvovať. Po prehliadke jaskyne už pokračujem nerušene smerom na Plavecký Mikuláš, po prvých metroch na hornom konci obce ma ešte zaujali výhľady na bralnatú Kršlenicu a škrapové polia na svahu. Konečná výletu je opäť pri potravinách. Túra patrila k nenáročným prechádzkam, pri dostatočnom čase má niekoľko alternatív, ktoré môžu turistiku v tejto časti Malých Karpát ešte viac zatraktívniť. Za zmienku stoja napr. Plavecký hrad alebo Tmavá skala.