Autor: Michal Uriča

Pri našom poslednom výlete v Malých Karpatoch sme sa dostali do jaskyne Driny. Už vtedy som si povedal, že sa do tejto časti Malých Karpát ešte musíme vrátiť, pretože okolie Smoleníc a okolitý kras skrýva mnoho krás. A tak sme sa teda v jeden z mnohých víkendových dní vybrali opäť smerov na Smolenice, tento krát vo štvorici, aby sme preskúmali aspoň časť Smolenického krasu.

Auto sme nechali na parkovisku v Jahodníku, ktoré slúži pre návštevníkov jaskyne Driny, avšak v čase nášho výletu je jaskyňa zatvorená a tak je parkovisko prázdne. Po žltej značke vstupujeme do lesa a kráčame po asfaltke príjemným lesom. Cesta smeruje na jaskyňu Driny a na križovatke jaskyňa Driny sa od zelenej značky oddeľuje zeleno značený náučných chodník Smolenický kras. Po ňom pokračujeme až tesne pod posledný úsek schodov vedúcich ku vstupu do jaskyne Driny. Tu sa náučný chodník stáča vľavo a lesom viac či menej kopíruje žlto značený chodník. Tento úsek je pohodový a absolútne nenáročný. Vedie stále hustým lesom, jediné čo nás občas spomalí sú blatisté úseky na niektorých miestach. Krátke a mierne stúpanie striedajú rovnaké klesania a v pohode prichádzame na turistickú križovatku Vlčiareň, kde žltú značku križuje modro značený chodník.

Vlčiareň je inak veľmi príjemné miesto, kde sa za letných dní určite dajú stráviť príjemné chvíle. Je tu veľká zelená lúka obkolesená lesmi, nad ktorou sa týči masív vrcholu Čelo. Z tohoto miesta sa dá pokračovať viacerými smermi, napríklad i na najvyšší vrchol Malých Karpát - Záruby, po žltej značke na Smolenický zámok. My sa však vyberáme po modrej značke do Hlbočskej doliny - úzkeho kaňonu krasového charakteru. Ide o typickú povrchovú formu Smolenického krasu a až 100 metrov hlbokú dolinu, ktorá vznikla mechanickou a chemickou činnosťou vody. Dolinou pretekali v minulosti viaceré pramene, dnes sú zachytávané na lúke Vlčiareň. V hornej časti doliny pod umelo prekopanou skalnou stenou sa vyskytuje jaskynka s tvoriacou sa zúbkovitou sintrovou výzdobou podobnou ako v jaskyni Driny. Nachádza sa v nej malá kaplnka. V závere doliny, t.j. na jej hornom konci je ešte jeden zaujímavý úkaz, a to Hlbočský vodopád, vysoký 9 metrov. Vodopád je občasný, vzniká pri výdatných dažďoch či pri topení snehu. Ide však o jediný vodopád Malých Karpát. Voda sa po niekoľkých desiatkach metrov stráca v ponoroch a vychádza na povrch asi 100 metrov pod smolenickým kameňolomom (aj v prípade, keď v doline voda na povrchu nevystupuje. V stenách po ľavej strane doliny boli kedysi viditeľné otvory nazvané Mníchové diery: Sú to bývalé ponory potoka, ktorý vyerodoval dolinu Hlboče.

Prechádzame teda krásnou dolinou Hlboče a obdivujeme silu prírody, ktorá vymodelovala kaňon do jeho súčasnej podoby a jeho formovanie v podstate prebieha až doteraz vďaka rôznym vplyvom. Inak dolina evidentne žije svojim vlastným životom, ak sme doteraz kráčali po slniečku a v relatívne teplom ovzduší, v doline je vlhko, hmla a podstatne chladnejšie. Z doliny vychádzame pri kameňolome a zostupujeme do Smoleníc. Držíme sa značky a cez ulice obce sa dostávame ku križovatke modrej značky so zelenou.

Po zelenej značke sa postupne opäť dostávame z ulíc Smoleníc a začíname stúpať na kopec Driny. Spočiatku máme trošku problém s orientáciou, pretože vyšliapaných je tu viacero chodníkov a značenie je dosť chabé. Štastlivo však prechádzame problematický úsek a pokračujeme v tiahlom stúpaní. Našu pozornosť upútali krikľavo zelené guľôčky rozsypané po veľkej časti lesa nad jaskyňou Driny. Záhadu sme čoskoro rozlúštili, evidentne si tu niekto krátil čas paintballom.

Na vyhliadke na jaskyňou Driny sa nám otvára krásny výhľad na inverznú hmlovú pokrývku, ktorú spestruje svojim zafarbením pomaly zapadajúce slnko. Zostupujeme okolo vchodu do jaskyne Driny, po schodoch a napájame sa na úsek cesty, ktorý sme dnes už prešli v opačnom smere. Túru končíme na Jahodníku, kde nastupujeme do auta a slinky sa nám zbiehajú na dobré jedlo v Pezinku.

Túra je krátka, nenáročná a ako nedeľnú vychádzku ju vrelo odporučujem, najmä Hlbočské dolina je skutočne krásna a zaujímavá.