Autor: Michal Uriča

Pôvodne sme plánovali stráviť sviatok práce na bicykloch, no okolnosti naše plány zmenili. Rozhodli sme sa nakoniec absolvovať pešiu túru v okolí Svätého Jura, počas ktorej sme mali v pláne absolvovať i prehliadku ruín hradu Biely Kameň.

Do Svätého Jura prichádzame pomerne neskoro, zhruba okolo pol dvanástej na obed. Parkujeme v uličke pri námestí a cupkáme po modrej a žltej značke smerom ku kostolu na kopci. Na turistickej križovatke Neštich sa oddeľuje smerom vľavo žltá značka a pokračujeme už len po modrej. Pravdupovediac sme toto miesto mierne prehliadli, ale naše plány to výrazným spôsobom neovplyvnilo. Svätý Jur opúšťame za Hotelom Eva a po asfaltovej ceste stúpame v miernom sklone nahor. Na rozľahlej lúke sa značka stáča prudko vľavo, no my ešte kráčame vpravo, ku zvyškom veľkomoravského hradiska Neštich, ktoré v rannom stredoveku patrilo k najdôležitejším malokarpatským fortifikáciam. Zachovali sa tu valy pôvodného opevnenia, ktoré vytvárali v celkovej dĺžke 1 600 metrov veľké obranné stredisko na ploche vyše troch hektárov. Výška valov je 8 až 13 metrov, vlastný vodovod bol vyrobený z rúr z pálenej hliny. Keďže je v prostredí hradiska ohromné množstvo ľudí, ktorí tu majú nejaký, nám neznámy zraz, otáčame sa a pokračujeme v našej trase po modrej značke. Od tohoto miesta až po Štefánikovu magistrálu už stretávame len dvoch ľudí a tak nás zeleným bukovo-dubovým lesným porastom sprevádza pri chôdzi len spev vtáctva.

Modrá značka sa vracia na asfaltku, po ktorej je vedená i cyklotrasa a stúpanie sa zmierňuje. Opúšťame opäť asfaltku a odbočujeme vľavo na rúbaň. Po jej prejdení prichádzame na turistickú križovatku Salaš, ktorá leží na červeno značenej Štefánikovej magistrále. O tom, že je to magistrála, a teda i highway sa presviedčame veľmi rýchlo, keď sa neustále musíme mať na pozore a vyhýbame sa neúnavne cyklistom. Po magistrále pokračujeme smerom na Biely Kríž, turistická značka ukazuje, že by sme to mali stihnúť za 50 minút. Náš slalom pomedzi cyklistov, alebo lepšie povedané slalom cyklistov okolo nás pokračuje. Príjemným spestrením na magistrále je bezpochyby Jurské jazero. Ide o horské trvale zamokrené rašelinisko so zaujímavou flórou a faunou, pre nás laikov je to zvláštne miesto s mystickou atmosférou. Po ceste na Biely Kríž zaujme ešte po ľavej strane meteorolická stanica pod Veľkým Javorníkom. Na samotnom Bielom Kríži je mnoho duší, s drvivou prevahou cyklistov. Vo Včelíne si poručíme Kofolu, ktorou dopĺňame tekutiny a pokračujeme ďalej.

Kráčame po asfaltke po žltej značke a opäť míňame už zmieňovanú meteorologickú stanicu, len tentokrát z druhej strany. Asfaltku o niečo neskôr opúšťame a pokračujeme po lesnej ceste. Inak celá cesta pomerne husto posiata krížmi, ktoré sú ostatne naznačené i v mape, takže môžu poslúžiť ako oporné orientačné body. Klesanie sa zintenzívňuje a po skrútení chodníka vľavo a následne vpravo sa dostávame ku ruinám hradu Biely Kameň. Ide o zrúcaninu stredovekého hradu, ktorý nahradil rozľahlé veľkomoravské hradisko na protiľahlom kopci. Hrad bol postavený svätojurskými grófmi asi v rokoch 1270-1295. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený. Štveráme sa nahor ku ruinám, a obdivujeme pomerne rozsiahlu stavbu a niekoľko zachovalejších zvyškov hradu, napr. klenutú pivnicu, ktorú však zvnútra radšej neskúmame. Na hrade stretávame niekoľko skupiniek, ktoré tu piknikujú pri ohníku a pokračujeme v okružnej jazde ruinami. Po jej dokončení už zostupujeme do Svätého Jura a vraciame sa späť do Bratislavy s dobrým pocitom, že sme opäť spoznali zaujímavý kút Malých Karpát.