Autor: Michal Uriča

Konečne sme sa opäť dočkali cez víkend krásneho počasia a tak došlo na plánovanie túry. Keďže ma v poslednej dobe príjemne prekvapil svojimi krásami Plavecký kras, rozhodol som sa, že sa sem vyberieme opäť, tentokrát do okolia Sološnice na Vápennú, so 752 metrami tretí najvyšší vrch Malých Karpát. Územie patriace do Plaveckého krasu zahŕňa hrebeň Veľkej Vápennej, bralá Malej Vápennej a Čertovu dolinu. Geologický podklad tvoria súvrstvia vápencov a dolomitov. Oblasť je bohatá na škrapy, skalné veže, je tu tiež vytvorený podzemný kras s puklinovými priepasťami a jaskyňami. V podzemných priestoroch sa nachádzajú kolónie netopierov. Zvýšený stupeň ochrany prírody je vyhlásený v rámci NPR Roštún, ktorá tu bola vyhlásená už od roku 1954. Roštún je starší názov pre Vápennú. Ako východiskový bod pre turistiku sme zvolili Sološnicu. V obci sme ľahko našli turistické značky, nás zaujímala najmä zelená, po ktorej sme sa vydali smerom na Malú Vápennú. Samotná Vápenná je zo Sološnice pomerne nenápadná, na v tomto prípade zdanie klame. Chodník po opustení obce čoskoro vstupuje do lesa, po chvíli sa dostávame na lúku, z ktorej je dobrý výhľad na Malú Vápennú. Z lúky je vidieť i Plavecký hrad a Pohanskú, ktoré som navštívil prednedávnom. Za lúkou znovu vstupujeme do lesa a vchádzame do NPR Roštún, o čom nás informuje tabuľa. Na turistickej križovatke pod Malou Vápennou sa napájeme na červeno značenú Štefánikovu magistrálu. Za týmto miestom absolvujeme najstrmší výstup, ktorý však nie je obzvlášť dlhý. Odmenou nám sú krásne pohľady na zelené koberce cesnaku medvedieho, ktorého listy po pošúchaní rozvoniavajú po cesnaku. Naviac sú všade naokolo harmonické porasty bučiny a rozmanité formy skalnatých valov, sutí a brál. Po strmom výstupe sa stúpanie zmierňuje a kopíruje hrebeň Malej Vápennej a Vápennej. Na hrebeň samotný sa chodník až ku vrcholu Vápennej z dôvodu ochrany územia ani raz nedostane. Prichádzame na miesto, kde sa ku červenej značke pripája žltá značka vedúca z obce Plavecké Podhradie. Podľa mojich informácií sa kúsok nižšie po žltej značke nachádza vchod do jaskyne Haviareň, ktorá je však pre verejnosť uzavretá. My pokračujeme z rázcestia smerom ku vrcholu Vápennej, ktorý je už neďaleko. Samotný vrchol je skalnatým bralom s nádherným výhľadom na druhý najvyšší vrchol Malých Karpát Vysokú (754 mnm). Nachádza sa tu betónový pilón, ku ktorému minulý rok pribudla rozhľadňa. Na jej vrchole sa nachádza slovenský kríž a v čase nášho príchodu tu viala i slovenská vlajka. Zanechávame za sebou zápis vo vrcholovej knihe a po malom občerstvení sa vadávame ďalej po červenej lúke smerom na Mesačnú lúku. Teraz už kráčame po bralnatom hrebeni a obdivujeme krásy neživej prírody, ktoré sa tu nachádzajú. Výhľady sú stále veľmi krásne, dokonca sa nám otvára aj výhľad smerom na Pohanskú, ktorý je z Vápennej nedostupný. Vidíme i bralá Kršlenice, Plavecký hrad je však ukrytý za Pohanskou. Červenú značku definitívne opúšťame na rázcestí Mesačná lúka, značka na strome hovorí, že sa vo vzdialenosti 150 metrov nachádza prameň s vodou. Klesáme nenáročným chodníkom v lese označeným zelenou značkou, klesanie sa v závere mierne stupňuje. Počas zostupu vyrušíme skupinku muflónov, ktorý s lomozom pred nami utekajú. Prichádzame na miesto, kde sa zelená značka napája na dosť širokú lesnú cestu a po asi desiatich minútach prichádzame na zázcestie so žltou značkou. Nachádza sa tu odpočívadlo s ohniskom a využívame toto miesto na ďalšie občerstvenie. Žltá značka je zároveň i cyklotrasou a je to vlastne asfaltová cesta, ktorá sem vedie zo Sološnice. Mierne klesá a vedie popri potoku, ku ktorému sa pripájajú v doline početné prítoky z oboch strán. Na križovatke Sološnícka dolina križujeme červenú značku Štefánikovej magistrály, my však pokračujeme ďalej po žltej značke. Kúsok za križovatkou zrazu registrujeme lomoz, ktorý sa ku nám približuje veľkou rýchlosťou. Po chvíli vidíme srnca, ktorý mieri priamo na nás. Až keď je od nás asi na 2O metrov ďaleko si nás všimne a prudko zmení smer svojho behu. Obdivujeme jeho silu a obratnosť. V ťažkom teréne neuveriteľnou rýchlosťou unikol s nepredstaviteľnou ľahkosťou... Žltú značku opúšťame za humnom pri polorozpadnutej usadlosti, odbočujeme vpravo na lesnú cestu, ktorá je zaznačená i v mape a dovedie nás na zelenú značku, kde sme doobeda vyrážali na túru. Lesnou cestou sme si trošku skrátili cestu a nemuseli sme sa k autu prepracovávať okľukou. Kráčame popri chatovej osade a po chvíli už vstupujeme do dediny, kde sme nechali odparkované auto. Spokojní a zdravo unavení sadáme do auta a vraciame sa domov so zastávkou v Pezinku, kde si doprajeme neskorý no výdatný obed. Koho by zaujímalo niečo viac o krase v tejto oblasti, doporučujem stránku oblastnej skupiny SSS www.kike.sk/speleo. Tu sa dozviete niečo viac o jaskyniach v tejto oblasti, napr. aj o jaskyni Haviareň.