Autor: Michal Uriča

Okolie Bratislavy mi vždy ako prisťahovalcovi z Považia pripadalo pre turistiku nezaujímavé. Až v poslednej dobe som začal zisťovať, že strmé štíty tu síce nenájdem, no príjemné miesta sa tu nájsť dajú a turistika má svoje čaro napríklad i v Malých Karpatoch. Musím sa priznať, že ako zdroj nápadov mi veľmi dobre poslúžila publikácia z edície s Batohom po Slovensku, diel číslo 7. Okolie Bratislavy, ktorú vydáva vydavateľstvo DAJAMA. Túru sme zahájili v krásny letný deň v Modre na hlavnom námestí a modrú značku pozorne sledujeme po uličkách mesta, aby sme sa nestratili. Veru sme raz museli využiť i radu domácich, ktorí nás naštastie usmernili správne. Konečne sa pomedzi rodinné domy dostávame na prašnú poľnú cestu a cez vinohrady a záhradkársku osadu kráčame až ku Štúrovej lavičke. Tento úsek je v lete nesmierne nepríjemný ešte aj hodný kus za Štúrovou lavočkou, nakoľko tu tečie potok, rastie bujná vegetácia a komáre sa na nás dosýta namaškrtili. Takže si pripadáme ako veterné mlyny, keď okolo seba neustále mávame rukami v snahe tie malé potvorky odohnať. Štúrova lavička je pamätníkom slovenského básnika Ľudovíta Štúra a stojí na mieste, kde údajne Ľudovít Štúr trávieval množstvo času. Od lavičky pokračujeme už lesným chodníkom v doline s miernym stúpaním až ku rázcestiu pod Peprovcom. Tu sa sklon svahu mení a stúpanie je dosť príkre, dostávame sa na prašnú cestu, kde lesné traktory zvážajú drevo a tak je dosť rozbitá. Stúpanie je tu už miernejšie a lesom prechádzame okolo Malej Homole. Dostaneme sa na hranicu lesa a poľa a už v diaľke vidíme rozhľadňu na Veľkej Homoli. Lesom takmer po vrstevnici prechádzame pod Veľkú Homoľu a prichádzame na rázcestie, odkiaľ už nám zostáva vyšľapať len posledný strmý úsek cesty, kde fučia výletníci zo Zochovej chaty. Onedlho sme už na vrchole a po chváľke odpočinku sa vydávame po schodíkoch rozhľadne na jej vrchol. Rozhľadňa je vysoká 20 metrov čo je akurát na to, aby nás dostala nad stromy a nám sa postupne otvára pohľad do širokého okolia. Rozhľadňa sa nám ešte svojim kývaním v najvyšších poschodiach snaží nahnať strach, no to už stojíme na vrchole. Výhľad je vynikajúci, v orientácií napomáhajú smerovníky, ktoré sú pripevnené ako strieška zábradlia. Ukazujú smer výhľadu na všetky dôležité a zaujímavé body v okolí. Keď sa nasýtime pohľadmi, čaká nás ešte krátke zastavenie na skalkách s názvom Traja jazdci, kam sa z vrcholu Veľkej Homole dá dostať po zelenej značke za približne 5-10 minút. Traja jazdci sa pred nami najskôr ukrývajú medzi stromami, no postupne sa odkrývajú v celej svojej kráse. Jedná sa o neveľké kremencové bralá, ktoré dobre slúžia skalolezcom ako cvičné skalky. Na vrchol sa dá dostať i mimo lezeckých ciest, treba len mať istotu v nohách a rukách. Z vrcholkov brál je príjemný výhľad, no nie taký široký ako z Homole, ktorá je položená o pár desiatok metrov vyššie. Návrat je možný cez Veľkú Homoľu, resp jej traverzom po lesnej ceste späť na križovatku turistických ciest. Tu sa pustíme na zostup po červenej značke a neskôr na križovatke Nad hvezdárňou sa odkloníme na žlto značkovaný chodník. Pod Zámčiskom sa ku žltej značke pridáva modrá značka a spoločne zostupujú do doliny k potoku. Po asfaltovej ceste poproi potoku už vedie cesta dolu do Modry Harmónie, konečný úsek vedie pomedzi vinohrady po červenej značke a na záver popri rušnej ceste až do Modry kde túru končíme. Výlet na Veľkú Homoľu považujem za príjemnú turistiku s krásnymi výhľadmi z Veľkej Homole do širokého okolia. Príjemný je i výstup, či zostup smerom na Zochovu chatu, kde sa milovníci skaliek môžu potúlať opäť po kremencových skalkách Tisové skaly, ktoré klesajú a kopírujú lyžiarsky svah s vlekom. Túru na Veľkú Homoľu som absolvoval i týmto smerom a tak pripájam vo fotogalérii i niekoľko fotografií Tisových skál.