Autor: Michal Uriča

Štátna prírodná rezervácia Vysoká

Chránené územie sa rozprestiera vo vrcholovej časti masívu Vysokej (754 mnm) - druhého najvyššieho vrchu Malých Karpát. Geologické podložie je budované druhohornými vápencami tzv. vysokého typu. Monoklinálny hrebeň má výrazne bralnatý charakter s rozsiahlymi suťami. Rôznorodosť' terénnych tvarov a značné výškové členenie (420-754 mnm.) podmienili bohaté zastúpenie rastlinných i živočíšnych druhov. Preväzujúcimi lesnými spoločenstvami sú lipové javoriny (Tilieto - aceretum) z dubovo-bukového vegetačného stupňa. V bylinnom poraste dominuje bazalka trváca (Mercuríalis perennis), zubačka (Dentaria sp.), chochlačka dutá (Corydalis cava), hluchavka žltá (Lamium galeobdolon), mesačnica trváca (Lunaria rediviva). Hrebeňové bralá sú pokryté vápnomilnou flórou napr. kostravou sivou (Festuna pallens), luskáčom lekárskym (Vincetoxicum hirundinaria), taricou skalnou (Alyssum saxatilis) a iné. Z druhov živočíšnej ríše sa vyskytuje okrem iných hnedáčik osikový (Euphydryas maturna), jason chochlačkový (Parmassius mnemosyne), fúzač alpský (Rosalia alpina). Z vtákov krkavec čierny (Corvus corax), haja červená (Milvus milvus) a početné spevavce.

Na Vysokú z Vývratu

Prednedávnom sme sa vybrali s partiou na tretí najvyšší vrchol Malých Karpát na Vápennú s výškou 752 mnm. Pri výhľadoch z jej vrcholu nás upútal druhý najvyšší vrchol Malých Karpát - Vysoká, s výškou 754 mnm. Netrvalo dlho a na tento vrchol sme sa vybrali vďaka tohoročnému teplému jarnému počasiu, ktoré turistike skutočne praje. Vzhľadom na predpokladané zloženie útočného družstva som opäť mierne redukoval celkovú trasu, celý okruh by nám zabral asi 6,75 hodiny, čo pre detské osadenstvo výpravy a domácich miláčikov predstavuje prílišnú záťaž. Redukcia v maximálnej možnej miere nakoniec okruh skrátila asi na 4 hodiny. Prvým miestom, kde som ubral je prechod z Kuchyne do Vývratu, ktorý trvá asi jednu hodinu. V utorok 1. mája 2007 sme sa teda na oslavu sviatku práce stretli práve vo Vývrate, ktorý sa stal našim štartovacím bodom. Z tohoto miesta ďalej na Vysokú pokračuje modrá značka, ktorá prichádza zo spomínanej Kuchyne. Napojili sme sa teda na ňu a v miernom stúpaní vstupujeme do lesa. Chodník spočiatku vedie cez traverz svahu, po asi 10 minútach sa stúpanie zväčšuje a v serpentínach naberáme výškové metre. Je vidieť, že ľudia sa rozhodli sviatok práce neoslavovať na námestiach, lebo na chodníku je pomerne rušno, každý sa svojim tempom ťahá na vrchol. Za serpentínami sa dostávame na malú čistinku v lese, kde chvíľu odpočívame spolu s niekoľkými ďalšími skupinkami. Po krátkom odpočinku pokračujeme stále po modrej značke ďalej a stúpame do kopca. Keď vyjdeme z lesa, prichádzame na miesto, ktoré je evidentne zničené kalamitou staršieho dáta, lebo príroda sa tu už očividne s najhorším vyrovnala. Z tohoto miesta už vidíme prvé výhľady do okolia a celkovo má toto miesto apoň pre mňa zvláštny pôvab. Chodník sa stáča vľavo a vstupujeme do Prírodnej rezervácie Vysoká. Kráčame pomedzi a cez pováľané stromy, stúpnaie chodníka naberá na intenzite. Pred nami sa objavujú prvé skalky a cez malé skalné stupňe sa posúvame vyššie. To už je nám vrchol na dohľad a po skalnatom hrebeni sa k nemu prepracúvame. Výhľad je super, hoci pohľad smerom na Plavecký kras a okolie nám zakrývajú stromy. Dovidíme až na hrad Červený kameň, či rozhľadňu na Veľkej Homoli. Na môj vkus je na vrchole až príliš veľa ľudí, občerstvujeme sa teda len narýchlo a poberáme sa ďalej. Záznam vo vrcholovej knižke sme nezanechali, pretože skrinka bola prázdna, ktovie či s ňou niekto prikuroval v ohníku, alebo len práve kolovala v rukách výletníkov na vrchole. Po hrebeni sa teda presúvame ďalej po modrej značke ku sedlu Panské uhliská. Na niektorých miestach sa nám medzi stromami predsa otvára výhľad na Plavecký hrad a Pohanskú. Svižným tempom sa po chvíli dostávame na Panské uhliská a pokračujeme ďalej lesom na Hubalovú. Les je tu krásny a slnečné lúče len ťažko prenikajú cez hustú vegetáciu. Prechádzame okolo oplotenia, pravdepodobne je to nejaká zvernica a po nenáročnom chodníku v miernom klesaní sa dostávame ku ďalšej turistickej križovatke Hubalová. Hubalová je miestom, kde som druhý krát redukoval našu trasu. Pokračovať sa odtiaľto dá do Modry - Harmónie, alebo na Čermák. My sa vydávame vpravo na lesnú asflatovú cestu do Vývratu. Tá mierne klesá po celej trase až do Vývratu a po ceste sa ku potoku z okolitých svahov pridávajú početné prítoky. Naša chuť opekať je redukovaná najmä skutočnosťou, že je veľmi sucho a požiare v slovenských horách sú čoraz frekventovanejšie. Naviac sa nám počas celej trasy nepodarilo nájsť vhodné miesto, kde by sme boli s ohňom relatívne v bezpečí. Tak sa teda po plánovaných štyroch hodinách vraciame späť do nášho východiskového bodu - Vývratu a zberáme sa späť do Bratislavy.