Autor: Michal Uriča

Po sobotňajšej vyčerpávajúcej ochutnávke vín počas dňa otvorených pivníc sa nám v nedeľu zažiadalo trošku si prevetrať hlavy na čerstvom vzduchu. A keďže sme logicky pomerne dlho dospávali, čas na väčší výlet nám opäť neostal. Narýchlo som nazrel do turistického atlasu a vybral som nenáročnú túru zo Zochovej chaty na Zámčisko, odkiaľ je krásny výhľad na Modru a Pezinok.

Auto sme zaparkovali pri Zochovej chate, kde od nás tento krát prekvapivo nepýtali poplatok za parkovanie. Bez otáľania sme začali šliapať, pretože po vystúpení z auta na nás zaútočil nepríjemný chlad, ktorý sa dral pod oblečenie až na kožu. Od chaty šliapeme rovno smerom na Tisové skaly po červenej, respektíve modrej značke. Prechádzame okolo chátrajúcich bufetov, mnoho rokov nečistenej nádrže a začíname stúpať do kopca, ktorý by sa podľa stojacich vlekov mohol v spojení so snehom premeniť na lyžiarsky svah. Po ľavej strane je zreteľne v bezlistom poraste vidieť bralá Tisových skál. Od červenej značky sa odpájame a pokračujeme z lúky vľavo po modrej do lesa. Týmto ťahom sa ocitáme v na chodníku sami, pretože všetci svorne šliapu hore po červenej na Veľkú Homoľu. V lese je ponuro, naše kroky sa zabárajú do kôp vlhkého lístia. Stúpame okolo plota, ktorý určite pamätá i lepšie časy. Prehupujeme sa cez hrebienok a pozvoľna klesáme. Pripájame sa na žltú značku, ktorá prichádza zprava pokračujeme po žltomodrom značkovom tandeme. Tu sa mi začínajú vynárať v pamäti spomienky, že hoci som si to neuvedomil, na tomto mieste sme už raz boli. Bolo to pri návrate z Veľkej Homole do Modry. Vysoké bučiny sú vystriedané nízkym porastom a prichádzame na samotnú vyhliadku – Zámčisko. Zo skalných blokov sa tu otvárajú veľmi pekné výhľady, ako na dlani máme Modru i Pezinok. Pre turistov sa tu nachádza posedenie, kde je možné odpočinúť si počas túry, a je tu umiestnený i informačný panel.

Keďže sa nechceme vracať po tej istej ceste ako sme prišli, volíme pre návrat namiesto modrej značky tento krát žltú. Chodník stúpa priamo nahor, ale nie je to nič dramatické. Prechádzame okolo skalného brala, ktoré nápadne pripomína kremencové útvary Tisových skál. Skaly sú krásne symetricky rozpukané a na pár momentov sa na skalku vešiam, hoci s mojimi kilami sa príliš ďaleko nedostávam. Ďalej sa už stúpanie mierni a po rovinke prichádzame na červenú značku v mieste – Nad hvezdárňou. Po červenej značke zostupujeme a stretávame skupinky turistov, ktorí smerujú na Veľkú Homoľu. Prechádzame okolo hvezdárne, cez les a v závere okolo Tisových skál. Žalúdky sa hlásia o slovo, a keďže Zochova chata je v rekonštrukcii, na svoje si prídu až v Pezinku.