Autor: Veronika Petrisková

KRÁĽOVA HOĽA (1946m) snežnicami

Konečne piatok, večer, posledné telefonáty, dohadovanie. Sobota ráno, uvariť čaj, niečo na zjedenie, dobaliť zvyšok, čo chýba a šup ho do vibrám. Kamošku vyzdvihnúť cestou a spolu už čakáme na zastávke na bus. Nasadáme, ešte trošku znechutené z toho ustavičného pršania, ale sme predsa nejaké turistky, a takéto počasie nás neodradí:). Schádzame sa v Prievidzi, je 5:30, nasadáme do áut, a plnou parou vpred, ideme na Kráľovu Hoľu. Sme na troch autách (dva minibusy, a jeden osobák), a stále ideme za sebou, aby sme ostali po kope:) A to nie sme ešte ani na kopci. Prechádzame Zvolen, Banskú Bystricu, prší. Prejdeme Brezno, stále prší. Heľpa, a už je náznak mokrého snehu. Hneď nám stúpa nálada, lebo radšej šliapať celý deň v snehu, ako dve hodiny v daždi!!!! Prídeme do Telgártu, krásne sneží:) Pretrieme oči, podaktorí aj zdriemli, a už kukáme, kam dáme autá, aby sa im nič nestalo, keďže táto obec má prívetivých občanov. Vystupujeme z áut a dohadujeme sa, ktorou trasou ísť. Či dlhšou a menej náročnejšou, alebo kratšou a hore kopcom, s tým, že to zokruhujeme. A na zostup si dáme tú menej náročnú. Pripravení odchádzame od áut, dúfajúc, že o pár hodín ich tu nájdeme v poriadku. Je to tu samý Róm, ale autá sú pri kostole, tak budú strážené. Možno to zaberie. Začíname pri kostole, z ktorého vychádzajú babky vyparádené, akoby šli na muziku. V dnešnej dobe už tak ľahko človek nestretne babku v kroji, pre ktorú je to samozrejmé, aj keď len ide do obchodu kúpiť chlebík s mliekom. Pochválime kroje, zvlášť krásne čižmičky a vyberáme sa po zelenej značke.

KRÁĽOVA SKALA 1690m

Od kostola, vedľa cintorína začneme celkom zostra do kopca. Je ráno, takže všade samý ľad. Samozrejme vibrama nedrží a platí dva kroky vpred a jeden vzad. Vydriapeme sa kĺzačkou hore a dostaneme sa na lúčku. Snehu pribúda, tak sme radi, že sme hneď v lese. O pár minút prichádzame na príjemnú zvážnicu. Čakám na Peťa, či nenahodíme snežnice, keďže ich máme (teda on, lebo mne sa to nedá na batoh pripevniť:) ). Konečne ma dobieha, čo mi je divné, že nie je za mnou, lebo mi je zväčša v pätách, alebo ho nevidím, čo je vpredu. Ale došlo mi , prečo nie je za mnou, už má snežnice na sebe. Nevydržal! Nasadzujem ich aj ja, a po zvažnici sa mi ide ako v papučkách. Sú výborné hlavne kvôli eskalátoru na päte (je to kus drôtu, ktorý po dobrom nastavení zabezpečí podopretú pätu, a tým sa lýtka tak nenamáhajú, a ide sa so snežnicami ako po schodoch). S Peťom ideme vpred, trošku prešlapujeme chodník. Ale je to zbytočné, lebo jedna partia je pred nami pekný kúsok. Dostávame sa a ďalšiu zvažnicu a po 50 metroch zisťujeme, že sa nám stratila značka. Stretávame sa všetci, chalani pozrú trošku terén, mapa, buzola, a vyrážajú vpred. Ivko nasadí tiež snežnice a ide ako pierko. Má 50 kilogramov aj s batohom, tak sa mu dobre ide. My, ľahkotonážnice sa zabárame do snehu (ja nie, mám snežnice), ale ostatné baby majú trošku problém. Aj keď chlapi prešlapujú, za sebou počujem chvíľku frfot:) Maťko frfle, či sa to nedá lepšie prešlapať! Navrhujem mu, nech si dá on snežnice, predsa má o nejakých pár desiatok kíl navyše. Nechce o tom ani počuť, tak idem ďalej. Nejdeme po značke, lebo sa nám stratila, stromy sú celé od snehu, resp. nie sú, asi po výdatnej víchrici. Ako ďalej? Dávame sa vľavo a predierajúc sa polomom, smerujeme ku Kráľovej skale. Kosodrevina strieda húštiny stromov. My sme však skúsení turisti a takáto situácia nás nemôže zaskočiť a hlavne odradiť. Je to najlepšia alternatíva, lebo hľadať chodník nemá zmysel, keď vieme, v akom stave je vyššie. Podľa mapy musíme prejsť cez Kráľovu skalu. Prepadávame sa po pás do kosky a konáre niekomu masírujú rozkrok. Toľká rozkoš. Ivko ide vpredu a hľadá schodnú cestu. O chvíľu ho už nevidieť a ostávajú po ňom iba stopy v snehu, ktoré miznú, keďže pofukuje „slabší vetrík“. Peťo uháňa, a mi za ním. Konečne dobiehame Ivka. Hmla na chvíľu ustupuje a vľavo v doline zbadáme náznak cesty. Musí tu byť aj smerovník. Máme ho, celý zasnežený. Jupíííí, zelená, sme na značke. Neskutočnééé!!! Mordovaním v koske sme stratili viac ako hodinu. Už sme mali byť na Kráľovej. Hneď sa obliekame, čo je v tomto vetre vážny problém. Fúka ako hlúpe, ledva sa držíme na nohách, a krásne nám šlahajú ihličky ľadu do tváre. Masáž tváre sa môže schovať. Sme na chodníku, celý natešený, že teraz sa už nič nepokazí a my pekne dnes vyjdeme na Královú holu. Hm, ale v tej chvíli zisťujeme, že v tej krásnej hmle nič nevidíme, a pre neutíchajúci vietor sa nám asi neoplatí ísť cez hrebeň na vrchol. Strácame značku, a v tom usudzujeme, že to otočíme a tou istou cestou sa vrátime späť. Kráľova hoľa bola dnes našim cieľom, ale to nám neprekáža. Dostaneme sa konečne do závetria, kde nás prví čakajú. A v tom mi ide kamarát naproti, drží fľašku s Horcom a už mi nalieva. Teraz ho neodmietnem. Dávam si za jeden, a hneď som veselšia. Až natoľko, že keď sa pohýňame, hneď som na zemi, predsa mám snežnice:). Zabudla som na ne, tak som si ich pristúpila. Smejem sa ako malé decko, keď sa mu podarí niečo vyparatiť. Mne už bolo všetko jedno, hlavne že nefúkalo a viem, že za chvíľku bude pauza, a najeme sa. Zídeme na zvažnicu, a tam všetci pootvárajú svoje zásoby a tlačia do seba, že by nikdy nejedli. Podaktorí dopĺňajú horský vzduch cigaretou, ešte teplý čaj, a jeden frťan na cestu. Dávam dole snežnice a už ma nie to.Cesta dole ide akosi rýchlo. Dávam sa do rýchlejšieho kroku, ako mi to nohy dovoľujú, a zbehnem si celú zvažnicu. Zastavím, otočím sa, že kde mám parťáka a v tom mi dojde, že dnes s nami nie. No čo už, nevadí, niekedy nabudúce. Predbieham partiu, a už so dole. Konečne vidíme dedinu, posledná cikpauza, a rýchlo k autám. Sú celé, nič sa im nestalo. Asi ten kostolík držal stráž! Všetci sa stretáme pri autách, bez menšej ujmy na zdraví, prezliekame do suchého, a šup ho do áut. Prvá zástavka, nejaké pohostinstvo, kde by sa dala dať polievočka a pivko. Všetci spokojní zasadáme za stôl a referujeme deň. Dnes nám príroda dala po hube. Zažili sme jej odvrátenú tvár, ktorá sa nám ale vôbec nepáčila. S pokorou sme však prijali jej varovanie a zdvihnutý hroziaci prst si budeme neustále pripomínať!