Autor: Michal Uriča

Štátna prírodná rezervácia Vysoká

Veľkonočná nedeľa nás v Demänovskej doline privítala nádherným počasím a preto bolo všetkým jasné, že turistika nás dnes neminie, veď v konečnom dôsledku aj preto sme sem prišli. Najskôr nás však čakala naplánovaná návšteva Demänovskej jaskyne slobody. Táto prírodná pamiatka nás všetkých uchvátila svojou krásou, škoda, že v tomto období nie je otvorená i Demänovská ľadová jaskyňa. Pre záujemcov o viac informácií ohľadom spomínaných jaskýň, či ďalších sprístupnených jaskýň na Slovensku je tu link na Správu slovenských jaskýň: www.ssj.sk.

Hneď po návšteve jaskyne sme sa vypravili smerom nahor Demänovskou dolinou. Po menších komplikáciach sme sa dopracovali ku lístku na sedačkovú lanovku na Lukovú. Vyviezli sme sa totiž až ku dolnej stanici lanovky, kde sa lístky nepredávali. Museli sme sa teda vrátiť späť dolu ku dolným vlekom, kde sa sa ku lístkom nakoniec dostali. Vyriešili sme i zdnalivo neriešiteľný problém s parkovaním a presun k výstupu sa mohol začať. V záplave lyžiarov sa staviame do rady na sedačkovú lanovku a po chvíli už sedíme vo výške na štvorsedačke a kocháme sa vyhliadkami do okolia. Pred nami sa nachádzka hlavný hrebeň Nízkych Tatier, za našimi chrbtami sa rysujú Západné Tatry, výrazný je i dominantný Veľkých Choč. Zo sedačky v hornej stanici lanovky zosadáme v zrýchlenom režime, pretože nám to nekĺže tak ako lyžiarom a tak utekáme pred sedačkou, aby sme nedostali po hlavách. Po vystúpení kontrolujeme ukazovateľ času na smerovníku nad reštauráciou, ktorý hovorí o výstupe v trvaní hodina a desať minút, čo sa nám nepozdáva, lebo sme dostali informáciu, že výstup na Chopok by nemal trvať viac ako 45 minút. Ide nám hlavne o to, aby sme ešte stihli poslednú lanovku v smere nadol. Bez váhania sa teda vydávame na stúpanie, ktoré je pomerne strmé, no naštastie sneh je tu upravený a tak sa nezabárame, čo uľahčuje náš postup. Chodník vedie popod stožiare nepremávajúceho vleku či lanovky. Neskôr sa v miernejšom teréne presúvame ku plotu, ktorý má pravdepodobne slúžiť ako ochrana pred pádom lyžiarov či turistov do strmých zrázov Chopku. Škoda len, že plot je v dezolátnom stave a výstupu na kráse nepridáva. Našťastie je tu na obdivovanie toľko krás, že tento nedostatok poľahky prekryjú. Popri plote sa vo vyšľapaných stopách našich predchodcov dostávame ku chátrajúcej hornej stanici vleku pod Chopok, vetrom ošľahaná tu stojí i meteorologická stanica. Cez hrebeň sa prehupneme ku sedielku pod Chopkom a pod nami je Kamenná chata pod Chopkom, medzi turistami dôverne známa ako "Kamienka". Keďže času naozaj nemáme nazvyš, na chate sa nezastavujeme a stúpame pár posledných výškových metrov ku vrcholu. Práve tieto posledné metre sú asi najťažšie z celého výstupu, pretože terén je dosť zľadovatený a nepríjemne sa tu šmýka. Keďže však tento úsek nie je vôbec dlhý, po chvíli sa ocitáme na vrchole tretieho najvyššieho vrcholu Nízkych Tatier. Výhľady sú vďaka perfektnému počasiu fantastické a Slovenské kopce sa nám otvárajú ako na dlani. Tatry, Chočské vrchy, Malá i Veľká Fatra, to sú tie najznámejšie horstvá popri ďalších, ktoré z vrcholu Chopku obdivujeme. Krásny je samozrjeme i výhľad na samotný hrebeň, neprehliadnuteľný je Ďumbier, Dereše či Štiavnica. Pozorujeme i bočný hrebeň Pustého, ktorý sme navštívili predchádzajúci deň a práve odtiaľ sme sledovali Chopok, na ktorom dnes stojíme. Robíme povinné vrcholové fotografie a po tej istej trase sa vraciame späť. Na Lukovej nasadáme na sedačku a spokojní sa vraciame späť. Výstup sme zvládli za 45 minút a dolu sme zišli bez problémov za 30 minút. Tento výstup síce nebol najhodnotnejším výkonom roka, no ako inšpirácia na príjemný poldenný výlet poslúžiť celkom určite môže. Najmä za priaznivého počasia sú totiž výhľady z Chopku nádherné.