Autor: Michal Uriča

Drieňovka 639 mnm

Pre návštevníka okolia Považskej Bystrice a naskytajú naozaj obrovské možnosti. Snáď každý pozná Manínsku či Kostoleckú tiesňavu, už málokto Bosmany a Drieňovku už len domorodci. Kostolecká tiesňava je podstatne širšia ako Manínska, no vznikla rovnakým spôsobom. Bradlo Drieňovka bolo rozdelené Manínskym potokom, čím sa oddelila časť nazývaná Kavčia. V Kostoleckej tiesňave sa vytvoril veľký skalný previs, nazývaný tiež strecha Slovenska, pod ktorých sa nachádzajú mohutné trojuholníkovité sutinové kužele. V bradle Drieňovka môžeme pozorovať ležaté vrásy. Známy Kostolecký dóm môžete pozorovať aj zdola z tiesňavy, ale pokúsim sa Vám priblížiť miesto, odkiaľ ho uvidíte takpovediac zoči voči. Tým miestom je vyhliadka pod vrcholom Drieňovky.

Nedeľná prechádzka

Rozmýšľam, ako som sa na Drieňovku dostal po prvýkrát... Hmmm, mám taký pocit, že ma škrel fakt, že som už všetky kopčeky a skalky v okolí preliezol a tento nenápadný vrchol mi ostal ako čerešnička na torte. Od môjho prvého "výstupu" na Drieňovku som tu už zopár ľudí priviedol, a dosiaľ nikto nebol sklamaný. Skôr prekvapený, aký krásny zážitok môže nenápadný zalesnený kopec ponúknuť. Túru zvyčajne začínam z Kostolca, nie je však problém na Drieňovku vyliezť napr. po túre na Veľký Manín, či po jeho obídení z Podmanína. Na nedeľnú vychádzku však postačí ako východisko i Kostolec, ospalá dedinka medzi Záskalím a Vrchteplou, pod masívnych bralom Bosmanov. Od Obecného úradu pokračujeme do kopca po ceste smerom na miestny kostolík a ďalej ku cintorínu. Tu niekde sa dostávame na zelenoznačený náučný chodník, ktorý obchádza z Manínskej tiesňavy Veľký Manín a smeruje na Bosmany. My pokračujeme smerom na Veľký Manín a v podstate si prejde popod celý hrebeň Drieňovky. Je krásne počasie, mierne mrzne, obloha je nádherne belasá a zelené pastviny sa rozkladajú všade naokolo....no úplná idylka ako z básne. Značka pokračuje po chodníku lemovanom stromami a postupne začne naberať výškové metre. Opäť vychádzame na lúku, ktorá je tu však nepríjemne rozrytá lesnými mechanizmami a kmeňmi stromov, ktoré tu ťahali. Na vrchole tohoto stúpania, pri rozľahlom strome, kde sa značka prudko stáča vľavo je malá lúčka pod lesíkom a tu začína hrebeň Drieňovky. Ak budete pozorní, toto miesto na okraji lesa identifikuje i ceduľa s ohraničením Prírodnej rezervácie a nenápadne v lese stráca i akýsi chodníček. Tu zvyčajne začínam stúpať nahor, vybrať si však môžete aj iné, pravdepodobne náročnejšie miesto :-). Stúpanie je síce krátke, no pomerne strmé, je potrebné vyštverať sa na skalnatý hrebienok. Keď sme tam však už dofučali, odmena bola sladká. Na niekoľkých miestach sa pomedzi nízky porast, ešte stále bez listov, otvárajú krásne výhľady do okolia...a ešte aj to slniečko tak príjemne hreje. Po chvíľach kochania pokračujeme ďalej po hrebienku smerom ku vrcholu. Nenápadný chodníček sa prediera cez kríčie, pováľané stromy a na niekoľkých miestach prekonávame menšie skalné stupienky. Tesne pod vrcholom opäť na moment zastavujeme, pretože je tu ďalšie miesto s krásnym výhľadom. Vrchol samotný nič významnejšie neponúka, preto tu nezastavujeme a pokračujeme ďalej. Cesta už je podstatne jednoduchšia, zostupujeme po chodníčku vystlanom jemným lístím. Držíme sa mierne vľavo, aby sme sa dostali ku sľubovanej vyhliadke na Kostolecký dóm, ktorá má byť vyvrcholením dnešnej prechádzky. A skutočne, po predieraní sa mladinou sa ku vyhliadke dostávame a s nadšením sledujeme skalnatý prírodný výtvor v plnej kráse, ožiarený teplými slnečnými lúčmi. Stojíme na okraji hlbokého útesu a nie je to práve najlepší pocit, pretože toto miesto je tieni a tráva je pokrytá jemnou vrstvou šmykľavej námrazy. Foťáky cvakajú do nemoty... Z vyhliadky už sa len intuitívne stáčame smerom na Kostolec a strmým terénom sa predierame nadol na lúku pri salaši ohradenom brvnami. Táto túra je síce krátka, no o to bohatšia na krásne výhľady a neoceniteľný kľud v prírode, pretože okrem zveri tu málokedy niekoho stretnete.