Autor: Martin Kiripolský

Už dlhší čas trvajúce pekné počasie sme sa ho rozhodli využiť v nedeľu výletom na Súľovský hrad. Dopredu sa dohadujeme, že výlet to bude zameraný rodinne a fotograficky. Stretávame sa naľahko pred obchodom u nás na sídlisku a kupujeme nedeľný obed – 2x špekáčik na osobu. Po nákupe už smerujú posádky dvoch plne naložených áut do Súľova. Vystupujeme pri chate Súľov, kde začína náučný chodník Súľovské skaly. Pretože sme vyrazili relatívne skoro, sme na parkovisku sami. Vonku je dosť chladno. Už je cítiť vo vzduchu jeseň. Chodník začína v tiesňavách pri centrálnom turistickom hríbiku. Na hrad by to malo byť niečo okolo hodinky. Začíname stúpať do treťohorných zlepencov zafarbených pestrou paletou októbrových listov. Ideme hore po zelenej, zhodne s náučným chodníkom. V jesennom ráne, na ešte vlhkej tráve a koreňoch je opatrnosť na mieste. Spočiatku strmý chodník v redšom bukovom lese vystrieda pohodlnejšia cestička v suchej dolinke s príjemne šuchotavým lístím, čo sa páči hlavne deťom. Nasleduje niekoľko serpentín a nachádzame sa v prvom skalnom meste. Tu si doprajeme prvú pauzu na oddych a fotenie. S nekončiacim „nelez tam“ sa štverám ešte o kúsok ďalej a kochám sa nádhernými pohľadmi na zafarbené jesenné lesy okolo a v údolí. Robíme kvantum fotiek bizarne vyzerajúcich skalných útvarov formovaných vodou a vetrom. Táto časť sa volá Varhany. Nachádza sa tu aj 13 metrová Gotická brána. Pomaly sa presúvame po hrebienku v smere značky. Ďalšiu cestu nám mierne spomaľuje dažďovou vodou ťažko skúšaná zlepencová skala. Z tohto dôvodu tu boli nainštalované rôzne kovové pomôcky. Konečne vchádzame do pásma ožiareného slnečným svetlom. Zastavujeme, aby sme s babami navarili pre horolezcov polievku. Dnes listovú s kamienkami. Vyhrievame sa na slnku a nasávame pohodu prírody a dobrej partie. Po krátkom občerstvení pokračujeme. Blížime sa k hradu a „prekážok“ na ceste pribúda. Všetci majú z toho radosť. Len rodičia (Igor a Lenka) sa prestávajú usmievať, ale uisťujem ich, že to nie je nič oproti tomu, čo nás čaká. J Začínajú kolovať zvláštne príbehy o drakoch a princeznách na hrade. Povzbudení zvedavosťou pridávame do kroku. Na plošinku pod hradom prichádzame s Pavlínkou ako prví. Čakáme na ostatných. Po skupinkách sa začíname trúsiť na hrad. Ten sa nachádza na vrchole kopca s názvom Roháč (567m.nm.). Hrad pochádza z 15. storočia. Niekoľko krát vyhorel, zostal opustený, zničilo ho zemetrasenie, no nikto ho nikdy nedobil. Z pôvodného hradu sa zachovali základy budov, stopy priečok a schodov vysekaných v skale. Sem tam múry s otvormi po oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozľahlou plošinou. Tu už stihli „šikovní“ urobiť ohnisko. Traverzou sa dostávame ku klenbe a kamennému schodišťu. Potom sa dierou v múre a železným rebríkom vchádzame do najvyššie položenej časti hradu. Z veže, alebo z toho čo po nej ostalo sú nádherné výhľady na Súľovský amfiteáter. Rodičia sa striedajú pri deťoch a brat sa vyžíva vo fotení. Začínajú prichádzať aj iní turisti, tak pomaly zostupujeme. Cesta z hradu vedie celkom strmým žľabom, zabezpečeným rebríkom a zábradlím. Potom pokračuje zvážnicou v lese a po hrebienku na Lúku pod hradom. Tu je prameň s pitnou vodou. Meníme farbu značky na červenú a smerujeme do obce Súľov. Po ceste ešte samozrejme musíme zastaviť na obed. Podávajú sa špekáčiky a so zamastenými ústami si vychutnávame krásy slnkom zaliatej jesennej lúky s pasúcim sa stádom oviec. O chvíľu už opäť kráčame, najskôr lesnou cestou, potom ponad prvé domy v dedine a cestu až k parkovisku. Naozaj jeden pekný deň babieho leta v prírode na nenáročnej turistike...