Autor: Bohuslav Kortman

Prvý januárový deň roku 2009 sa uskutočnil jubilejný 40. ročník novoročného výstupu na Veľký Manín. Jeho hlavný organizátor Klub slovenských turistov Sparta Považská Bystrica si tento rok pripomína 80. výročie organizovanej turistiky v meste pod Manínom. Jeden z najstarších účastníkov výstupu Považskobystričan Ján Bednár, ktorý sa práve pred 80 rokmi v novembri 1929 narodil, si na Maníne zaspomínal na časy, keď sa spolu s kamarátmi chodili na tieto miesta v zime lyžovať a v lete tu odpočívali na pokosenej lúke.

Dnes by ste na Veľkom Maníne lúku nenašli. Nedávna veterná smršť síce preriedila starý les na jeho úbočí i širokom chrbte, z ktorého sem-tam vyčnievajú obnažené vápencové skaliská, ale výhľad z nich je dosť obmedzený. Pritom tento mohutný vrch vypínajúci sa do nadmorskej výšky 891 metrov dominuje strednému Považiu pri pohľade zo Strážova, malofatranského Kľaku a Martinských hôľ, ale i z hrebeňa Javorníkov či Bielych Karpát. Mnohí z tých, ktorí po silvestrovskej noci neváhali na Manín vystúpiť a symbolicky privítali nový rok v kruhu turistov, horolezcov, jaskyniarov i ostatných, ktorých láka a spája príroda, by preto uvítali, keby sa na ňom postavila rozhľadňa, umožňujúca najmä za pekného počasia kruhový výhľad na široké okolie Považskej Bystrice. Nebola by to nová myšlienka, veď s týmto zámerom prišli krátko po vzniku Klubu československých turistov členovia jeho považskobystrického odboru. Stojí zato prečítať si, čo sa o tom píše v 1. čísle časopisu Krásy Slovenska z roku 1931:

Dňa 26. októbra 1930 pri veľmi zlom počasí bol položený základný kameň na stavbu rozhľadne na Veľkom Maníne. Naozaj krásna slávnosť! Niekoľko nadšencov, členov KČST – odboru v Považskej Bystrici za podpory mnohých priaznivcov z ďalekého Považia, okolitých obcí a finančnej pomoci zámožných vrstiev, z popudu sdruženia štátnych úradníkov a učiteľov v Pov. Bystrici, ktorí okrem podnetu dali i prvú finančnú podporu vo výške 1703,60 Kčs, púšťa sa do tejto odvážnej a krásnej veci. Pamätná listina, ktorej obsah tu citujeme, vložená do základného kameňa sama hlása úmysel a účel zbudovania tejto rozhľadne.
Pamätná listina
Odbor klubu československých turistov v Považskej Bystrici rozhodol sa vybudovať rozhľadňu na Veľkom Maníne.
Táto rozhľadňa má byť majákom pre každého turistu a milovníka prírody, ktorý s nadšením kochá sa pohľadom na čarokrásne Považie a opája sa mohutným dojmom do modrých diaľav až po obrysy horských velikánov bratskej Moravy a zase na Maguru a Fatru, kolísku Slovače. Táto rozhľadňa vo vysokých sférach nech hlása prítomným i budúcemu pokoleniu, že naše Slovensko je bohaté v nádherných prírodných krásach, rado a ochotne víta pútnikov a ponúka útlu dušu mládeže, aby z víru všedného života pozdvihla sa k ideálom: „V zdravom tele spočíva budúcnosť národa!“ Tento pamätný list ukladáme do základného kameňa 26. októbra 1930 v predvečer výročia svitu národnej slobody so želaním, aby práca zakladateľov neminula sa cieľa.
Ján Vraštil, jednateľ, Bohumil Míča, m.-predseda, Vojtech Jamnický, okres. náčel., predseda
Výborníci: Karel Veselý, Armin Fried, Bohumil Kraus, Milan Kortman, Vojtech Lečko, Dr. Teodor Valentin, Gustáv Pašteka, Otto Toman, Ján Smaha, Vlado Vadász.

Rozhľadňa mala stáť na Maníne už na jar 1931, bohužiaľ, nestalo sa tak. Nevieme ani to, kde bol alebo je položený základný kameň rozhľadne a či sa zachovala jej pamätná listina. Priami účastníci tohto aktu už nežijú a viac o tomto neuskutočnenom zámere sa zrejme nedozvedel ani nebohý Gejza Runkovič, ktorý o ňom zaradil krátku informáciu do knižne nevydaného rukopisu monografie o Manínskej tiesňave. Aj tento známy milovník a propagátor krás a vzácností slovenskej prírody by sa však určite potešil, keby sa jeho nasledovníkom podarilo dosiahnuť cieľ prvých organizovaných turistov z nášho mesta. Tým skôr, že budúci rok uplynie 80 rokov od položenia základného kameňa stavby.

Dokázali by sme aj my spojiť naše sily a schopnosti s rovnakým cieľom a v roku 2010 postaviť na Veľkom Maníne rozhľadňu?