Autor: Michal Uriča

Ta3 za 24

V hlavách mojich kolegov, no hlavne Mifa, už dlhšiu dobu kolovala myšlienka vydať sa spoločne do Tatier. Konečné rozhodnutie padlo až v októbri a dňom D mal byť piatok. Počasie v túto jeseň sa blíži k dokonalosti, takže deň dovolenky to istí a vo štvrtok pred polnocou sa v pätici stretávame na Bratislavskej hlavnej stanici. Pred nami je cesta do Popradu, kde vystupujeme o pol piatej ráno a o šiestej už cupkáme zo Smokovca smerom na Hrebienok. Ešte potme, so slniečkom, ktoré sa len lenivo ukazuje, sledujeme siluety zničených stromov po neštastnej kalamite. Krátke raňajky na Hrebienku nás posilňujú pred samotnou cestou a už sa vydávame po širokej ceste miestami vysypanej štrkom, ktorá je označená červenou farbou. Míňane Reinerovu chatu a pokračujeme magistrálou ďalej smerom na Zamkovského chatu. Po ceste križujeme Obrovský vodopád, ktorý je tvorený Malým Studeným potokom. Jeho výška je takmer 20 m a návštevníci ho najčastejšie obdivujú priamo z mostíka, ktorý prekleňuje jeho koryto. Onedlho je tu Zamkovského chata, kde si vychutnávame ranný čajík. Dlho sa nezdžíme a po zelenej značke kráčame vydláždeným chodníkom Malou Studenou dolinou. Pestrofarebné scenérie jesene sú úchvatné, nádherný je najmä pohľad späť po tom, čo opustíme pásmo lesa. Po ľavej strane doliny sa pri výstupe nachádza Prostredný hrebeň, ktorý oddeľuje Veľkú a Malú Studenú dolinu. Dominantou hrebeňa je Prostredný hrot (2441m), magnet pre horolezcov, najmä jeho veľmi rozlámaná V stena, ktorou vedie mnoho horolezeckých ciest. V roku 1987 spadla v tejto stene kamenná lavína, po ktorej zanikla veža stojaca v trase diretissimy na Prostredný hrot. Napriek tomu, že lavína zničila chodník vedúci na Téryho chatu, zo šesťdesiatich ľudí, ktorí sa v tom čase na ňom nachádzali, zranila lavína len jedného turistu na kolene. Po pravej strane je Lomnický hrebeň, s jednoznačnou dominantou Lomnického štítu (2634), ktorý azda bližšie netreba popisovať. Kľukatým a stúpajúcim chodníkom sa pomaly dostávame ku Téryho chate a Spišským plesám. Od Lomnického hrebeňa sa prevalila hmla a zahalila celý priestor. Pred chladom sa ukrývame na chate a kapustnica, či teplý čaj padnú vhod. Keď vychádzame z chaty, hmla je už čiastočne rozplynutá a od Priečneho sedla žiari hrejivé slniečko. Škoda, že steny Pyšného i Lomnického štítu sa z hmly nedostali. Vyrážame smerom k Priečnemu sedlu v zástupe turistov, precházame popri smerovníku, kde je možnosť odbočiť na sedlo Sedielko až nakoniec sa čakáme navzájom pri nástupe do reťazí v stene Priečneho sedla. Opatrnosti nie je nikdy dosť, najmä ak niekto neopatrne zhadzuje kamenie a má potom problém aspoň zakričať. Našťastie jediný takýto pokus o zneškodnenie člena nášho družstva skončil neúspechom. Nenecháme sa zneuchutiť a lezieme do sedla, strmé výšvihy sa striedajú s traverzami, istenie je vo veľmi dobrom stave. Prechod Priečnym sedlom nie je obzvlášť náročný, chyty a stupy sú dostatočne veľké, potrebná je však istota v pohybe exponovaným terénom a obozretnosť pri padajúcich skalách. Priečne sedlo, ktoré je zaliate slnkom, je preplnené na prasknutie (slovensky tu asi horovíme len my) a neostáva nič iné len pobrať sa na zostup. Ten je spočiatku bezproblémový, neskôr však nastávajú problémy s orientáciou a hľadaním správneho chodníka v mori skál a balvanov najrôznejších veľkostí. Strednú časť zostupu schádzame viac menej intuitívne, nad Sivým plesom už však nachádzame správny chodník. Od Sivého plesa sa chodník v imaginárnom polkruhu točí traverzom pod Javorovým štítom. Ďalej pokračuje okolo Ľadového plesa, Starolesnianskeho plesa až sa nakoniec ocitáme pri Sesterskom plese a Zbojníckej chate, kde sa opäť posilňujeme kapustnicou a klobáskou. Časy, ktoré uvádza mapa stíhame predpisovo a tak si tu môžeme dovoliť dlhšiu prestávku bez obavy, že by sme zmeškali náš vlak. Niektorí si v tých pár desiatkach minút spánku na lavici snažia vynahradiť prebdené hodiny na ceste vo vlaku. Evidentne to však nestačí a pred nami je posledná etapa, zostup po modrej značke Veľkou Studenou dolinou. Lúčime sa so Zbojníckou chatou a pomaly klesáme po chodníku, ktorý sa vinie ponad Dlhé a Vareškové Pleso. Postupne sa strácame v kosodrevine, nakoniec v lese, až sa dostaneme na miesto kde sme ráno prešli ponad Reinerovu chatu a napájame sa na chodník vedúci smerom na Hrebienok. Unavení po túre ešte hľadáme zvyšky síl a na Hrebienku si prenajímame kolobežky. S vetrom vo vlasoch a bez zranení končíme túru v Starom Smokovci. V ideálnom čase, o chvíľu už nasadáme na električku TEŽ, v Poprade expresne presadáme na IC do Bratislavy, kde dorazíme okolo pol jedenástej. Takže Ta3 za plus mínus 24 hodín sme zvládli a s príjemným pocitom sa vraciame domov.