Autor: Róbert Danihlík

Žibrica (617 mnm)

Výrazný pyramídový vrchol v juhozápadnej časti CHKO Ponitrie (Geomorfologický celok: Tribeč), do ktorej patrí aj navrhované územie európskeho významu (ÚEV) Zoborské vrchy. Zoborské vrchy tvoria najjužnejší výbežok pohoria Tribeč. Hlavný hrebeň má východno – západnú orientáciu. Geologické podložie tvoria vyvreté horniny (kremenné diority a granodiority) prekryté usadenými horninami (triasové kremence a vápence). Menej odolné vápence vytvárajú na území Zoborských vrchov krasové javy, v masíve najvyššieho kopca Žibrica sa nachádzajú nesprístupnené jaskynné priestory s bohatou výzdobou. Odolnejšie kremence sú z veľkej diaľky vidieť vo forme skalných útvarov v masíve vrchu Zobor, ktorý je centrom územia. Práve pestré geologické podmienky v kombinácii s orientáciou svahov k svetovým stranám dali priestor pre rozšírenie rôznorodých typov biotopov s mnohými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Stretávajú sa tu rastliny a živočíchy typické pre nižšie pohoria Karpát s teplomilnými rastlinami a živočíchmi nížin panónskej oblasti. Súčasťou územia sú rezervácie vyhlásené už začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia na prísnu ochranu prítomných teplomilných lesostepných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev – NPR Zoborská lesostep a PR Žibrica. NPR Zoborská lesostep so zachovalou lesostepnou dubinou a skalnou stepou na vápencoch s výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov, Svoradova jaskyňa, krasová vyvieračka - Svoradov prameň, hradisko - stopy po osídlení Zobora z obdobia Veľkej Moravy. PR Žibrica so stepnými, lesostepnými a lesnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Na severnom svahu sú skalné útvary s výhľadom na skupinu Jelenca a Tríbeča. Z množstva chránených a vzácnych kvetov treba spomenúť lipnicu badenskú, hrachor benátsky, devätorník sivý, ďatelinu červenkastú, lúčovku veľkokvetú, cesnak guľatohlavý, ako i majestátnu orchideu - jazýčkovec jadranský. Žije tu veľa druhov vzácneho hmyzu - k najznámejším patrí modlivka zelena, množstvo plazov, napríklad jašterica zelená, užovka hladká, a množstvo druhov vtákov.

Jesenná prechádzka do lesostepi

Jedného krásneho jesenného rána sme sa ja a moja priateľka rozhodli urobiť si výlet do nami nepoznanej časti, neďaleko Nitry, Žibrice. Nemali sme na tento výlet k dispozícii turistickú mapu, ale v hlave som nosil predstavu a informácie ako a kam sa chceme dostať. Autom smerom od Nitry sme sa potrebovali dostať do dedinky Podhorany, ležiacej západne od nášho cieľa. Naša prechádzka začala na konci dediny presnejšie v časti Mechenice pri viadukte. Zvolili sme okruh, ktorý podľa turistickej mapy nebol výrazne ťažký, a keďže nemám rád vracať sa z túry alebo výletu po tej istej trase, tak toto bolo najideálnejšie riešenie. Takže začali sme sa pomaly motkať po žltej smerom k bodu Pod Dlhou skalou. Bol krásny teplý deň, takže po chvíľke kráčania sme museli naše zvršky zhodiť zo seba. Prvé metre viedli po prístupovej ceste, ktorú používajú poľnohospodári, aby sa dostali k svojim poliam. Ako pomaly stúpame a prekonávame tieto opustené polia a pasienky začíname si všímať krásne sfarbené listnaté lesy. Je to krásny pohľad a spolu so slnečnými lúčmi to tu vyzerá veľmi romanticky. Postupne sa dostávame do lesa a po kratšom výstupe prichádzame do bodu Pod Dlhou skalou, kde sa napájame na Ponitriansku magistrálu. Ide o červenú turistickú značku. Výstup začína byť náročnejší, chodník vedie kolmo na vrstevnice. Tieto úseky sa striedajú s miernejšími traverzujúcimi časťami. Prechádzame teplomilným krásne zafarbeným bukovo-hrabovým porastom s prímesou duba, kde ochutnávame veľké plody bukvíc. Na tomto kratšom úseku dlhom asi jeden kilometer prekonávame prevýšenie okolo 250 metrov. Tesne pod vrcholom sa chodník točí doprava, kde musíme celý masív Žibrice obísť. V tejto časti si všímame skalné útvary. Postupne traverzujeme takmer po rovine a záverečný výstup, ktorý má len niekoľko výškových metrov, absolvujeme po skalných prahoch až na vrchol. Celý vrchol Žibrice je zalesnený, čo neumožňuje vychutnať si krásne výhľady na okolie. Po krátkom zastavení na vrchole a zápisu do vrcholovej knihy sa vraciame späť do bodu Pod Žiricou, odkiaľ prudko klesáme smerom na JZ až ku krásnym lúkam. Sme očarení touto krajinou a prekvapivo pozeráme na kosené lúky. Je to veľmi pekný úsek takmer po rovine, kde sa ešte niekoľkokrát obzeráme na masív Žibrice. Postupne sa dostávame do lesa a klesáme do sedla pod Žibricou. Tu sa zľava pripája modrá turistická značka (asfaltová cesta) a my ďalej pokračujeme po Ponitrianskej magistrále. Až tu stretávame prvých turistov. Po chvíľke mierneho stúpania pokračujeme v lese, ktorý stratil prirodzený charakter, aký sme mohli vidieť v okolí vrcholu. Nájdeme niekoľko stromov jedlého gaštanu, tak sa na niekoľko minút bavíme jeho zbieraním. Pre mňa tento zber nebol príjemný, keďže niekoľko tŕňov zostalo v mojich prstoch. Pokračujeme ďalej až k Trojchotáru, kde opúšťame magistrálu a po modrej sa späť vraciame na štart nášho výletu. Tento zostup už nie je ničím výnimočný, vidieť, že tento chodník nie je až tak frekventovaný, cestou dole sme nikoho nestretli.