Autor: Michal Uriča

Po dlhšej dobe sa nám opäť podarilo dať dohromady silnejšiu tradičnú zostavu. Plán bol vystúpiť na tatranský Kriváň, avšak počasie bolo proti, minimálne predpoveď nám nepriala. Avšak cieľ niekam spolu vyraziť sme naplnili výstupom na krásny 972 metrov vysoký andezitový vrchol Veľký Grič, ktorý sa impozantne týči nad Handlovou.

Z Prievidze sa v neďeľu ráno presúvame do Handlovej autami, ktoré sme odparkovali v Baníckej kolónii. Hneď tu sa napájame na červenú značku, ktorá nás má doviesť až na vrchol Veľkého Griča. Stúpame nahor po asfaltke a neskôr po panelovej ceste. Za sebou nechávame posledné domy obkľučuje nás hustý porast mladých stromov, kde podchvíľou stretávame hubárov s plnými košíkmi. Hmmm, podmienky prajú, je teplo a aj v posledných dňoch spŕchlo.

Zahĺbení do rozhovorov sme si ani nevšimli chodník, ktorý z panelky odbočil vľavo a veselo si pokračujeme po panelke. Po ľavej strane míňame násyp skultivovanej skládky a až po chvíli niekto hlási, že už dlho nevidel značku. Študujeme mapu a hovoríme si, že nejako prerazíme. Nápomocné je nám elektrické vedenie, ktoré je naznačené i v mape a tak sa nám podarí dostať späť na červeno značený chodník. Podarilo sa nám to kúsok poniže tabuľky Zbojnícke (693 mnm). Pokračujeme lesom v zatiaľ nenáročnom výstupe. Prechádzame okolo upraveného prameňa, na ktorom autor 5ko nechal odkaz aj pre menej prispôsobivých spoluobčanov. Je riadne dusno, občerstvujeme sa teda vodou z prameňa a pokračujeme ďalej.

Zrazu sa ráz chodníka prudko mení, a začíname fučať v ukrutnom stupáku. Čudujeme sa, ako tu môže niekto jazdiť na traktore, ktorého stopy sú neprehliadnuteľné. Toto skutočne asi zvládne len samovrah. Chodník niekoľkokrát zmení svoju tvár a strmé úseky strieda jemné stupanie. Les redne, dosahujeme hrebeň, a pripája sa ku nám žltá značka. Na vrchol už je to skutočne len na skok a sme tam. Ani sa nezastavujeme a pokračujeme na skalnatú vyhliadku, ktorá je skutočne parádna. Okolie Handlovej máme ako na dlani, škoda len, že veľmi ďaleko nedovidíme kvôli oparu a mrakom. Na vyhliadke sedí postarší pán a jeho nádejný zať z Nového Zélandu. Ani jeden tomu druhému nerozumejú a je to zábevné sledovať ich konverzáciu. Kocháme sa výhľadmi do okolia, smutnejší je už pohľad na ústie východnej šachty, kde sa len nedávno odohrala veľká tragédia...

Pred zostupom hľadáme náznak reťazí, ktoré by mali viesť na vrchol vzdušnejšou cestou, ale nedarí sa nám. Chceli sme po nich vystúpiť i hore, ale nenašli sme ich, keďže sme terén nepoznali. Škoda, nepodarilo sa nám to ani pre zostup. Ale určite sa ešte vrátime, aby sme klettersteig našli a okúsili trošku akčnejší výstup na Veľký Grič.

Zostupujeme opäť po červenej značke, tentokrát už po celej jej trase bez blúdenia. Hovoríme si, že huby ani nemá zmysel ani hľadať pri nájazde, ktorý sme videli ráno. Opak je pravdu dvojnásobne. Huby sa nám ukázali hneď pri chodníku priam samé i bez hľadania a nakoniec som si musel dať dolu i tričko, aby som vyrobil provizórnu tašku na toľkú nádielku masliakov. A to sa len Mišo pristavil pri lieske, že si zoberie pár orieškov na cestu. Krátky oddych si doprajeme pri rybníku Konštantín a zvyšok cesty ešte brázdime mladinu a darí sa nám, svoju nádielku si nakoniec odniesol každý zo zúčastnenej šestice.

Po krásnom výstupe teda nasledovala i odmena v podobe chutnej praženice.