Autor: Martin Kiripolský

Naplánovali sme si víkend vo Vysokých Tatrách. Mali sme byť viacerí, ale „pre počasie“ to pár ľudí vzdalo. Tak ideme len s Jankou. Ubytovali sme sa vo Veľkej Lomnici v ubytovni, ktorá je toho času už zrušená (škoda – noc 250 SKK). Ubytovňa je oproti Zbojníckej kolibe, kde si pochutnávame na dobrej večeri. Zajtra ráno ideme na Slavkovský štít. Líhame si spať.

Vstávame skoro ráno. Auto sme nechali v Starom Smokovci. Pri východe slnka už šliapeme na Hrebienok. Slnko mi pripomenulo obrazy, keď pred niekoľkými rokmi horela kalamita pri Lomnici....Na Hrebienku zjeme niečo malé a popod vlek sa vydávame na Slavkovskú vyhliadku. Chodník je strmý, ale zreteľný. Po trávnatom úseku a chvíľke v kosodrevine prichádzame na značený chodník. Počasie nám zatiaľ praje. Je nádherne vidieť do Studených dolín. Kostol, Prostredný hrebeň, vzadu Lomničák. Dole sa prebúdza civilizácia. Strmo hore kráčame štrbavým hrebeňom cez Slavkovský nos (2273m) na vrchol Slavkovského štítu (2452m). Slavkovský štít je charakteristický svojím skalnatým rázom. Chodník vedie okolo nespočetného množstva čudesných skalných útvarov. Tie sú výsledkom ľadovcovej činnosti a zemetrasenia z minulosti. Po ceste stretávame kamzíčicu s mladým. Ide po chodníku smerom ku mne. Nachvíľu zastaví, vetrí a púšťa sa aj s mladým po strmom úbočí do Veľkej studenej doliny. O chvíľu stretávame dôvod „vyplašenej kamzíčice“, skupinka turistov čo boli na východe slnka na vrchole. Prichádzame hore. Okrem nás tu nik nie je. Fotíme sa s Gerlachom a Zbojníckou chatou. Vzadu je vidieť cestičku do Priečneho sedla. Dobehla nás Poľka, ktorú sme už dlhšie videli za nami. Po pár slovách a fotkách začíname schádzať po tej istej trase. Mení sa počasie. Vietor priniesol oblaky. Stratili sa výhľady do dolín aj na Popradskú kotlinu. Cestou dole stretávame ďalších turistov. Hodnotíme, že sa oplatilo si privstať. Oni už asi hore nič neuvidia. Ako sa blížime k Hrebienku pribúda ľudí. Na Hrebienku je to ako vždy, masovka. Ani sa nezastavujeme a svižným krokom schádzame až do Smokovca. Poľskú kamarátku berieme do Tatranskej Lomnice a my sa ešte po dohode osprchujeme v našej ubytovni a pokračujeme smerom do Pienin....

Slavkovský štít a má široký, rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. V minulosti (nazývaný aj Schlagendorfer spitze) bol považovaný za najvyšší vrchol celých Tatier. Jeho čaro spočíva v unikátnej vysunutej polohe. Na severe do Veľkej Studenej doliny spadá množstvom strmých rebier a roklín (napr. skialpinisticky populárny Kráľovský žľab), kým na juhu je v celej časti suťoviskom.

Po svahoch Slavkovského štítu sa oddávna pohybovali poľovníci na kamzíky. Prvý známy turistický výstup východným hrebeňom vykonala r. 1664 12-členná spoločnosť na čele s Jurajom Buchholtzom st. Prvý turistický chodník zo strediska Hrebienok postavili r. 1881. Na Slavkovskej vyhliadke postavili vtedy kamenný obelisk s reliéfom na počesť turistického pracovníka Maximiliána Weisza, ktorý sa zaslúžil o výstavbu cesty (pomník sa rozpadol počas 2. svetovej vojny). Dnes tam je kovová panoramatická tabuľa s výhľadom na okolité kopce.