Autor: Martin Kiripolský

Náš pobyt v Moravskom krase

Svet bielych skál, stenných roklín, svet vôd miznúcich s hukotom v roztrieštených ponoroch odvádzajúcich vody z denného svetla do večnej tmy rozľahlých priepastí a dómov.

Svet ticha rušeného len pravidelným zvukom dopadajúcich kvapiek meniacich sa v unikátne tvary kvapľov, jazierok a jaskynných periel.

Za hlavný tábor sme si, už tradične, zvolili obec Holštejn. Leží v údolí Bílé vody, pod rovnomenným hradom. Na úpätí hradného brala sa nachádza jaskyňa Hladomorňa, ku ktorej sa samozrejme vrátime, ale až po malom občerstvení v Hospode pod Hradom.

Na štvrtok máme naplánovanú cyklotúru po Ostrovskej plošine. Ráno majstri technici dávajú dokopy arzenál bicyklov, ktorý sme so sebou priviezli. Cyklotúra vedie nenáročným terénom a presúvame sa popri závrtoch k Ostrovu u Macochy. Na tejto plošine, ako na celom území CHKO Moravský kras, prebieha projekt špeciálneho hospodárenia so zameraním na ochranu povrchových ale najmä podzemných krasových javov. Z Ostrova je to na Macochu len kúsok cez lesík. Pohľad z horného mostíka na dno 138,7m hlbokej priepasti osloví každého. Cez spodný mostík schádzame (alebo aj znášame bicykle) po Salmovej ztezce na dno Pustého žlebu, ku vchodu do Punkevních jěskyní. Dnes sa tam však už nedostaneme, pretože aj keď je len 10 hodín majú na dnes všetky vstupy vypredané. Preto sa vydávame Pustým žlebom smerom nahor k obci Sloup. Vychutnávame si cestu žľabom, v príjemnom prítmí a chládku. Často zastavujeme a fotíme – Čertova branka, skalné útvary a vchody do jaskýň (napr. Nová Amatérska jaskyňa). Ešte sa zastavíme v Hoteli Broušek, ktorý je súčasťou miestnej histórie objavovania jaskýň. Nasleduje prehliadka systému Sloupsko-Šošuvských jaskýň s priepasťami a jaskyne Kulna. Z jaskyne vychádzame premrznutí, no spokojní po prekrásnom zážitku. Ešte na nás čaká stúpanie k obci Šošuvka, ktoré nám dá svojou dĺžkou a sklonom pekne zabrať. V Šošuvke sa vykúpeme v čistej vode lomu pod Helišovou skálou a potom už odvážne zjazdujeme po poľnej a lesnej ceste do Holšteina.

Ešte večer začíname tradičnou aklimatizačnou jaskyňou pre začiatočníkov na získanie sebavedomia – Nová Rasovna. Pôvodný ponor potoka Bílej vody Stará Rasovna je dnes už suchý a potok sa do tohoto systému vlieva len pri povodniach. Pre eróziu býva jej vchod často nepriechodný. Starú Rasovnu nájdete na červeno značenej turistickej ceste vedúcej pod hradom Holštejn. V letných mesiacoch môže byť prepadanie vyschnuté, pretože voda stačí preniknúť do hlbín ešte pred týmto otvorom. Potok Bílá voda v podzemí pokračuje z Novej Rasovne cez jaskyne Spirálka, Piková dáma a C13 do systému Amatérskych jaskýň a po spojení sa so Sloupským potokem tvorí riečku Punkvu. Nová Rasovna je stálym riečiskom potoka, ktorý preteká v Lipoveckej chodbe do Macošského koridoru. Vstupnú časť tvorí 54m hlboká, kolmá priepasť spadajúca priamo do hlavnej chodby kde sa nachádza staré odvodňovacie potrubie. Významné objevy v tejto jaskyni uskutočnili páni Jindřich Wankel, Karel Absolon a neskôr i miestny mlynár z Holštejna R. Vaňous.

V piatok ráno sme pozvaní na malý seminár o Moravskom krase, hospodárení a ľuďoch v ňom žijúcich. Zoznamujeme sa s projektmi na zlepšenie cestovného ruchu a spolužitia ľudí s prírodou v tomto krásnom kúte Moravy. Následne ešte doobeda absolvujeme prehliadku Punkevních jaskyní aj s úžasnou plavbou a ešte úžasnejším výkladom hydrogeologických pomerov v tejto časti jaskyne.

Hlavným bodom piatkového programu je však zostup do najväčšieho jaskynného systému v ČR. Okolo obeda prichádzame k Cykánskemu závrtu, ktorý je vstupom do Starej Amatérskej jaskyne. Zostupová cesta prechádza cez tri menšie dómovité priestory (Vstupní, Kruhový dóm a Sintrová síň). Posledný je rozľahlý Dóm objevitelu, na ktorého dne, v hĺbke 110m, tečie riečka Bíla voda. Pokračujeme proti toku Bílej vody cez Vodní tunel. Je to po celej šírke zaplavená chodba s nízkym stropom. Prechádzame Dóm Zelené vody a Bahnitý Dóm. Pozorujeme nánosy bahna a sedimetov – pozostatkov poslednej povodne. Cez Přítokovú chodbu a Brčkový Dóm prichádzame do rozľahlého priestoru so strmým výstupom hore. Lekninový dóm alebo tiež Dóm lekninových jazierok v Přítokové chodbe Starej Amatérskej jaskyne patrí medzi skvosty Moravského Krasu. Tu strávime necelú hodinu fotením bizarných tvarov neživej prírody. Na spiatočnej ceste na začiatku Dómu Objaviteľov sa mi v hlbšej vode zachytáva na nohe prilba. Po bližšom prieskume zisťujem, že pravdepodobne pochádza z druhej svetovej vojny. Po ukončení akcie ju odovzdávam Pinďovi, ako exponát do Speleomúzea vo Vilémoviciach.

V sobotu ráno sa počasie mierne zhoršilo. Dnes nás čaká ďalšia časť podzemia Moravského krasu - Rudické propadání. Systém Rudické propadání - Býčí skála je druhý najdlhší (12 km) a so svojou hĺbkou 153 m (Rudická propast) aj najhlbší v ČR. Podzemný tok Jedovnického potoka padá do hĺbky 86 m sústavou vodopádov. Najvyšší meria 35 m. Svojou dynamickosťou vytvoril vysoké podzemné kaňony, mohutné dómy, ale aj ťažko priestupné miesta. Nad ponorom Jedovnického potoka vchádzame do systému rebríkov a priepastí a schádzame do Hogonovho dómu. Na jeho dno vedie monumentálny rebrík zavesený v priestore. Ďalej pokračujeme po aktívnom toku potoka. Za Postříleným sifonem prekračujeme Druhý traverz a smerujeme ku Kašne so Zasintrovaným rebríkom. Aby sme to nemali úplne ľahké preplazíme sa Chodbou vzdechu a pokračujeme cez Rudický dóm, popod Věčný déšť do Balvanitého dómu odkiaľ sa vraciame. Cestou späť stretávame pomalšiu skupinku pražáckych jaskyniarov, ktorý vstupovali s nami. Ešte sa okúpeme pod vodopádom Hogonovho dómu a kolmo stúpame viac ako 100m. Na povrchu zisťujeme, že je búrka, preto bol Jedovnický potok v podzemí kalný.

Mierne unavení sedíme a počúvame príhody Eda Šebelu, ktorý prevádzkuje múzeum jaskyniarstva vo veternom mlyne v Rudiciach. Pôvodná historická stavba z r. 1865 prestala svojmu účelu slúžiť zánikom mlynárskeho práva v r. 1945. V r. 1994 bola realizovaná múzejná expozícia. Expozícia sa skladá z troch hlavných častí, rozmiestnených v prízemí a dvoch poschodiach. Prízemie je venované histórií veterného mlynu, na prvom poschodí je expozícia farebných odrôd kremenca a rudických geód. Druhé poschodie je domovom expozície speleológie, ktorá je s obcou Rudice úzko spätá. Pri výbornej večeri v holštejnskom hostinci a pár „škopkoch“ piva rozoberáme zážitky z tohoročného poznávania Moravského krasu.

V nedeľu balíme a ešte sa stihneme previesť na bicykloch cez Suchý žleb na Skalní mlýn a späť. „Malý obedík“ v hostinci Olšovec v Jedovniciach a už je naplnený plánovaný program - vraciame sa späť na Slovensko plní zážitkov a s plánmi na budúci rok, jednoznačne sa sem opäť vrátiť.