Autor: Michal Uriča

Za smutným svedectvom minulosti

Dolomity, 1. svetová vojna. Na jednej strane talianska horská pechota (tzv. Alpini) a na strane druhej rakúski cisárski horskí strelci (tzv. Kaiserjäger). Na Hexensteine sa sústredili rakúske jednotky, naproti na Cinque Torri boli rozmiestnené delostrelecké pozície Talianov. Talianom sa podarilo po intenzívnej delostreleckej paľbe pozície Rakušanov naštrbiť, keď niekoľko striel zasiahlo pevnosť Tre Sassi pod vrcholom Hexenstein. Mnoho vojakov tu zahynulo, ostatní pevnosť opustili. O niečo neskôr talianski Alpini dosiahli vrchol Lagazuoi a začali ostreľovať pozície Rakúšanov v Passo Valparola. Tento spôsob však bol neúčinný a preto oba tábory v snahe poraziť nepriateľa začali hĺbiť v skalách nespočetné tunely a strielne, aby sa dostali k pozíciám protivníka. Takto vznikla spleť chodieb, ktorá najmä Lagazuoi premenila na obrovskú skalnú pevnosť v masíve hory. I dnes si môžeme v mnohých častiach Dolomitov priblížiť atmosféru ťažkých a nezmyselných bojov. My sme sa vybrali počas leta 2006 do dvoch oblastí. Prvou bol Paternkofel v blízkosti Drei Zinnen a druhou práve Hexenstein (Sass di Stria). Okrem Hexenstainu je možné navštíviť i múzeum v penosti Tre Sassi a rovnako je možné dostať sa do chodieb Lagazuoi (čelovka a prilba sú nevyhnutnosťou, dajú sa zapožičať).

Hexenstein (Sass di Stria)

Na vrchol Hexensteinu sme sa s Maťom počas nášho pobytu v Dolomitoch dostali dokonca dvakrát. Už pri výstupe na Monte Nuvolau sme si ho všimli, ako sa nádherne vyníma nad Passom Falzarego. To nám nedalo a prvýkrát sme hore doslova vybehli pre krátkosť času po ceste späť z Paternkofelu. Auto sme odstavili v priesmyku pri pevnosti a vydupkali sme na vrchol. Dolu sme rovnako utekali, nakoľko sa blížila nepríjemná čierňava od Marmolady. Celé sme to stihli za cca hodinku, no až po zostupe sme si uvedomili, aké je to hore zaujímavé. V tej rýchlosti a strese pred búrkou sme pod vrcholom pri zostupe zablúdili v spleti slepých uličiek. Preto sme sa rozhodli, že sa všetci ešte na tento vrchol vrátime a Hexenstein dostal punc bodky za Dolomitmi 2006.

Samotný výstup nie je náročný, prevýšenie je symbolické. Začína pri pevnosti Tre Sassi a skalnatým chodníkom pokračujeme strmšími úsekmi k miestu, alebo miestam, kde začínajú zákopy a tunely. Ich prehliadku si nechávame na zostup a stúpame nahor, aby sme sa zohriali, lebo počasie je pomerne chladné a vietor vtláča chlad pod kožu. Netrvá dlho a sústavou chodníkov v tom správnom tuneli sa dostávame na vrchol. Ešte i pod vrcholom je vyhĺbená jaskyňa, v ktorej prebávali vojaci na fronte. Na vrchole je umiestnený mohutný kríž, ako snáď na každom tunajšom kopci, výhľady sú fantastické. Sledujeme Cunturines, Lagazuoi, Tofanu di Rozes, Cinque Torri, Monte Nuvolau, Monte Averau, Marmoladu a ďalšie nádhery v nedoziernom priestranstve. Chlad nás opäť tlačí do kroku, vydávame sa teda dolu a skúmame opatrne zákutia rozkopanej a rozstrieľanej skaly. Nachádzame zákopy, tunely so strielňami, obytné miestnosti a stopy po neľútostných bojoch. Hravo tu strávime hodinku i dve naviac, lebo ako malé deti okukáme každý otvor a tunel.

I keď výstup na Hexenstein nie je extra vychýrený a je to skôr prechádzka, práve kvôli jeho autentickosti a atmosfére ho doporučujem navštíviť. V rámci projektu Interreg II sa tu snažia o záchranu a rekonštrukciu smutnej pamiatky z prvej svetovej vojny, pre viac informáciíí navštívte stránku: http://www.grandeguerra.dolomiti.org/SK/dettaglio0.htm.