Autor: Michal Uriča

Úspešné repete

Po minulom roku, kedy sme sa vybrali na Paternkofel, no výstup nebol kvôli počasiu dotiahnutý až do konca, sme si na výstup na tento vrchol rezervovali ďalší pokus. Počasie v deň odchodu nebolo síce práve najteplejšie, no na druhej strane bolo podstatne priaznivejšie ako v minulom roku. Aby sme celkom nekopírovali trasu minuloročnej návštevy okolia Drei Zinnen, naplánoval som zostup dlhšou trasou, ktorá sa nakoniec ukázala ako perfektná a atraktívna voľba.

Ráno krátko po siedmej hodine ráno vyrážame z penziónu smero na Passo Falzarego, Cortinu D´Ampezzo, Misurinu a Rifugio Auronzo. Krátko po výjazde nám však cestu skomplikovala zápcha v ťažkom teréne úzkych serpentín, ktorá nás zdržala takmer 45 minút. Aj napriek tomu sme okolo deviatej hodiny už parkovali na priestrannom parkoviku pri Rifugio Auronzo v nadmorskej výške 2 320 mnm, kam sme sa dostali po platenej ceste z Misuriny. Rýchlo vyrážame do záplavy turistov, ktorí sa tmolia na vozovej ceste na Rifugio Lavaredo, tí zdatnejší sa ešte trápia cez Paternsattel až na Drei Zinnen Hütte. Tu našťastie svoje kroky stáčajú smerom späť a na zabezpečenú cestu sa vyberajú len tí "zdatnejší". Aj napriek tomu ich na fixných oceľových lanách visí až príliš, čo nám dáva vyhliadky na ďalšie zdržanie.

Pred vstupom do tunelov pod Paternkofelom sa navliekame do výstroje a zapíname čelovky, aby sme netrápili naše hlavy otrasmi pri nárazoch do skalného stropu vystrieľaných štôlní. Po strmom stúpaní v hlbinách skaly vystupujeme skalným oknom pri nástupe na zaistenú cestu a tento je naštastie voľný, takže môžeme ihneď zahájiť výstup. Radosť sa však čoskoro končí a pred nami sa hromadia skupinky pomalších turistov pachtiacich sa na vrchol Paternkofelu. Niektorí z nich nás ohľaduplne pustia vpred (naštastie je ich väčšina), iní sa vytrvalo trápia a brzia nás v postupe. Konečne sa ocitáme v sedle Gamsscharte pod Paternkofelom a pokračujeme vo výstupe na vrchol, pretože sme práve zachytili výstupovú vlnu a tú treba využiť, pretože čakanie na zostupujúcich by nás opäť značne zdržalo. Posledný výšvih zo sedla na vrcholovú partiu je krátky a za ním už dalej na vrchol pokračujeme cez vrcholovú suť a jeden malý skalný stupeň. Na vrchole je pomerne veľa ľudí a okolo nás sa nebezpečne začínajú krútiť mračná, preto sa tu príliš dlho nezdržujeme. Fotíme vrcholový kríž a niekoľko málo otvorených výhľadov na najbližšie ciele - Drei Zinnen či Toblinger Knoten s chatou Drei Zinnen Hütte hlboko pod nami. Schádzame nadol, kde tentokrát opäť so štastím chytáme zostupovú vlnu a tak nás opäť minulo čakanie. V sedle pod vrcholo si hľadáme v ťažkom teréne miesto na siestu a doprajeme si malé občerstvenie pre ďalším postupom.

Naše ďalšie kroky vedú pokračovaním zabezpečenej cesty - Schartenweg - cez skalné stupne masívu Bödenknoten, lávky a zabezpečené traverzy striedavo stúpame a klesáme, aby sme sa nakoniec po sérií krásnych výhľadov prehupli cez zubatý hrebeň na zostupovú sutinatú platňu v smere na chatu Büllele Joch. Aby toho ešte nebolo dosť, musíme prekonať na trase pomerne zaujímavý zárez - resp. priepasť, kde najskôr po zaistenej ceste klesáme nadol a následne sa vraciame na pôvodnú úroveň po ďalšom oceľovom lane.

Za prekonaním posledného ťažšieho úseku skladáme výstroj a pokračujeme po traverze v sutinovom teréne pod skalnými vežami. Nachatu Büllele Joch je to podľa môjho zistenia na mape ešte kus cesty a naviac by nám to predĺžilo celkovú trasu, pretože by sme sa o to viac vzdiali od cieľa. Volíme teda skratku cez suťovisko, ktorá je zakreslená i v mape. Tento zostup je pomerne namáhavý, lebo kroky v suťovisku sú náročné na brzdenie šmykov v klzkej kamenistej suti. Strmo klesáme nadol a na konci sute prechádzame to trávnatého terénu, po ktorom sa chodníček napája na širokú vozovú cestu z chaty Büllele Joch na Rifugio Lavaredo. Klesli sme na krátkom úseku z výšky asi 2450 mnm do výšky okolo 2230 mnm. Sme pomerne unavení, no stále nás čaká stúpanie práve na chatu Rifugio Lavaredo, ktoré sa tiahlo vinie pred nami ako had a zdá sa byť nekonečné. Konečne prichádzame ku malému plesu Lago di Lavaredo nad spomínanou chatou a potom už len naštastie klesáme dolu ku chate. Tu sa zlievame so zástupmi zo sedla Paternasattel a po nenáročnej ceste pokračujeme do východzieho bodu dnešnej trasy - Rifugio Auronzo.

Cesta na penzión ubieha bez problémov a nakoniec si ešte v Cortine D´Ampezzo doprajeme zaslúžené občerstvenie a pizzu, ktorá nám po výkone padne vhod.